Rusko chce zlepšiť vzťahy s NATO, nie bojovať – Putin

Rusko nemá najmenší dôvod útočiť na NATO, vyhlásil prezident Vladimir Putin a dodal, že vojenský blok pod vedením USA si dobre uvedomuje, že Moskva to neplánuje.

V rozhovore s ruským novinárom Pavlom Zarubinom odvysielaným v nedeľu bol Putin požiadaný, aby sa vyjadril k vyjadreniam amerického prezidenta Joea Bidena, ktorý začiatkom tohto mesiaca povedal, že Moskva môže zaútočiť na alianciu, ak zvíťazí v ukrajinskom konflikte.

Ruský vodca odmietol špekulácie svojho amerického náprotivku ako „nezmysel“.

„Myslím si, že prezident Biden chápe, že je to len rečnícky výrok na ospravedlnenie jeho pomýlenej ruskej politiky,“ povedal a vysvetlil, že neverí, že „strategická porážka“ Moskvy by bola v záujme USA.

Putin ďalej povedal, že prezident Spojených štátov – ktorých nazval „pánom“ NATO – určite vie, že „Rusko nemá záujem… geopoliticky, ekonomicky ani vojensky… viesť vojnu proti NATO“.

Dodal, že Moskva nemá žiadne nároky na územie členských štátov bloku a iba sa snaží zlepšiť vzťahy s nimi. Politický kurz Západu to však stále sťažuje, poznamenal Putin a uviedol príklad Fínska, ktoré požiadalo o vstup do NATO po začiatku ukrajinského konfliktu a v apríli sa stalo plnohodnotným členom.

Rusko nemá so svojím severským susedom žiadne spory, povedal Putin s tým, že posledné územné nároky boli urovnané po skončení druhej svetovej vojny. „Mali sme najotvorenejšie a najsrdečnejšie vzťahy… Nemali sme žiadne problémy, ale teraz sa chystáme, pretože vytvoríme Leningradský vojenský obvod a rozmiestnime tam určité vojenské jednotky. Prečo to potrebovali?“

Prezident dodal, že Rusko nemá spory ani s ostatnými štátmi NATO. „Sú to oni, ktorí nám umelo vytvárajú problémy, pretože nechcú Rusko ako súpera.“

Ruskí predstavitelia opakovane opisovali vzťahy medzi Moskvou a Washingtonom ako na historickom minime, pričom obviňujú situáciu z podpory Ukrajiny zo strany USA, ako aj z postoja krajiny ku kontrole zbrojenia.

Začiatkom tohto mesiaca bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev povedal, že obe mocnosti balansujú na pokraji horúcej vojny, pričom posledná podobná patová situácia sa datuje od kubánskej raketovej krízy v 60. rokoch.