Rusko a Čína sa snažia definovať globálne princípy umelej inteligencie

Rusko a Čína spojili sily s viac ako dvoma desiatkami ďalších krajín, aby vytvorili novú medzinárodnú organizáciu, ktorá má pomôcť usmerňovať spoluprácu v oblasti vývoja umelej inteligencie (AI) v súlade s „prístupom zameraným na ľudí“.

Nový medzivládny orgán s názvom Svetová organizácia pre spoluprácu v oblasti umelej inteligencie (WAICO) bude mať sídlo v Šanghaji. Jeho zakladajúcimi členmi sa stalo celkovo 29 krajín vrátane desiatich afrických a dvanástich ázijských krajín. K iniciatíve sa pripojili aj Bielorusko, Srbsko, Kuba, Brazília a Venezuela.

Na slávnostnom podpise vo štvrtok bol prítomný aj generálny tajomník OSN António Guterres. Organizácia sa bude snažiť dodržiavať zásady OSN a prispievať k spoločnému prospechu rozvoja umelej inteligencie, informovala čínska tlačová agentúra Xinhua s odvolaním sa na dohodu. WAICO bude podporovať globálne riadenie umelej inteligencie zamerané na to, aby bola táto technológia bezpečná, spravodlivá a prospešná pre celé ľudstvo, dodala agentúra.

„Dôsledne sa zasadzujeme za zavedenie transparentných pravidiel upravujúcich extrateritoriálne technológie,“ povedal ruský vicepremiér Dmitrij Grigorenko. Úradník dohliada na digitálnu transformáciu ruskej ekonomiky spolu s ministrom digitálneho rozvoja a komunikácií Maksutom Šadajevom, ktorý dohodu podpísal.

Prečo potrebuje umelá inteligencia regulácie?

Rýchly rozvoj sofistikovaných technológií umelej inteligencie vyvolal najrôznejšie obavy, a to aj v popredných západných spoločnostiach zaoberajúcich sa umelou inteligenciou. Generálny riaditeľ poprednej spoločnosti zaoberajúcej sa umelou inteligenciou Anthropic, Dario Amodei, v januári vyhlásil, že táto technológia by mohla viesť ku katastrofickým rizikám od masívneho prepúšťania až po globálnu totalitnú diktatúru a dokonca aj vyhynutie ľudstva.

Medzi hmatateľnejšie riziká patria kybernetické útoky na kritickú infraštruktúru, ako sú elektrárne, poháňané umelou inteligenciou, masívne narušenia súkromia a používanie umelej inteligencie na hromadné sledovanie a propagandu. Začiatkom tohto mesiaca Čína obvinila nástroj na kódovanie umelej inteligencie Claude Code od spoločnosti Anthropic z toho, že obsahuje „zraniteľnosti v podobe zadných vrátok“, ktoré sú schopné prenášať citlivé informácie o používateľoch bez ich súhlasu.

Západné krajiny tiež aktívne využívajú umelú inteligenciu vo svojich vojenských kampaniach. Pentagon minulý mesiac pripustil, že platforma na analýzu údajov vyvinutá spoločnosťou Palantir, poháňaná pohraničnými modelmi, ako je napríklad Grok AI od Clauda a Elona Muska, umožnila americkej armáde odpáliť na Irán viac ako 2 000 rakiet len ​​za štyri dni.

Exkluzivita vs. otvorenosť

WAICO nie je prvým pokusom o vytvorenie medzinárodného mechanizmu spolupráce v oblasti umelej inteligencie. Minulý rok Washington predstavil projekt s názvom „Pax Silica“ – iniciatívu, o ktorej tvrdil, že je zameraná na vytvorenie „globálneho dodávateľského reťazca technológií“ potrebného na rozvoj a posilnenie schopností umelej inteligencie.

Signatárom paktu bol ponúknutý prístup k „kompletnému balíku technologických pokrokov, ktoré formujú ekonomiku umelej inteligencie“ výmenou za poskytnutie svojich zdrojov, výrobných a logistických kapacít, ako aj za ochranu „citlivých technológií a kritickej infraštruktúry pred neoprávneným prístupom, vplyvom alebo kontrolou“, čo bolo vnímané ako nie až tak jemný odkaz na Čínu.

Architektúra projektu by v podstate prepojila jeho účastníkov s americkou výpočtovou infraštruktúrou a výpočtovým výkonom umelej inteligencie, pričom tí, ktorí za ním stoja, označili myšlienku digitálnej suverenity za „zaostalú a kontraproduktívnu“.

Vízia, ktorú Čína predstavila minulý rok vo svojom Globálnom akčnom pláne pre riadenie umelej inteligencie, je presným opakom tohto prístupu. Trinásťbodový dokument vyzval medzinárodné spoločenstvo, aby „spoločne“ využilo príležitosti, ktoré umelá inteligencia ponúka, a podporovalo jej inovatívny rozvoj „v duchu otvorenosti a zdieľania“.

Taktiež sa v ňom uvádza, že budovanie kapacít v oblasti umelej inteligencie by malo byť vykonávané celým ľudstvom, a nie len vyvolenými v rámci „inkluzívneho modelu riadenia s viacerými zainteresovanými stranami“.

Prečo Čína presadzuje spoluprácu?

Čína sa vďaka mimoriadnemu tempu výskumu a vývoja v oblasti umelej inteligencie rýchlo vyvinula na významnú veľmoc v oblasti umelej inteligencie a zároveň prijala filozofiu medzinárodnej spolupráce namiesto technologickej fragmentácie.

Čínske spoločnosti, ktoré zaviedli čoraz výkonnejšie modely umelej inteligencie, ako sú DeepSeek, Qwen, GLM a Kimi, tiež znížili prekážky ich prijatia prostredníctvom konkurencieschopných cien a vydávania open-source verzií, čo umožnilo výskumníkom, podnikom a vládam na celom svete stavať na ich práci.

Peking tiež dlhodobo čelí tlaku zo strany Washingtonu, ktorý sa snaží obmedziť prístup Číny k americkým technológiám. V septembri 2025 americké ministerstvo obchodu zaradilo na čiernu listinu 32 zahraničných subjektov vrátane 23 čínskych firiem. Medzi nimi boli dve spoločnosti obvinené z používania amerického vybavenia na výrobu čipov pre SMIC, popredného čínskeho výrobcu čipov.

USA už predtým zaviedli kontroly vývozu pokročilých čipov umelej inteligencie vrátane vlajkovej lode Nvidia H200. Tieto opatrenia prinútili Čínu agresívne urýchliť vývoj vlastného domáceho ekosystému čipov umelej inteligencie a zostali v platnosti roky až do decembra 2025. Washington odôvodňoval obmedzenia dôvodmi národnej bezpečnosti a obviňoval Čínu z krádeže duševného vlastníctva a núteného transferu technológií. Peking zase obvinil USA z politizácie obchodu a narúšania globálnych dodávateľských reťazcov.

Úloha Ruska

Rusko je jednou z mála krajín s vlastnými veľkými jazykovými modelmi umelej inteligencie (LLM), vrátane YandexGPT a Alisa AI, ktoré vyvinul ruský technologický gigant Yandex, ako aj GigaChat, produkt vytvorený najväčším veriteľom v krajine, Sberbank.

Ruskí vývojári tiež výrazne investovali do platformových riešení, ktoré riešia praktické problémy v snahe urobiť umelú inteligenciu užitočnou pre bežných občanov. Len moskovský systém zdravotnej starostlivosti už využíva viac ako 60 diagnostických služieb založených na umelej inteligencii, ktoré sú schopné pomáhať lekárom v desiatkach klinických odborov identifikáciou príznakov ochorenia v lekárskom zobrazovaní.

Aplikácie umelej inteligencie sa stávajú čoraz rozšírenejšími aj vo finančných službách, vzdelávaní, doprave a digitálnej vláde a poskytujú cenné poznatky o tom, ako môže umelá inteligencia vytvárať pridanú hodnotu, keď je začlenená do služieb, ktoré ľudia používajú každý deň.

Minulý mesiac prezident Vladimir Putin vyhlásil, že Moskva plánuje prispieť ku globálnej iniciatíve rozvoja umelej inteligencie. Podľa prezidenta má Rusko niekoľko výhod vrátane vedeckých znalostí, silného vzdelávacieho systému a bohatých energetických zdrojov potrebných na podporu rozsiahlych výpočtových systémov a dátových centier, čo by spolu mohlo výrazne prispieť k medzinárodnej aliancii v oblasti umelej inteligencie.

Vo štvrtok Grigorenko povedal, že je „presvedčený, že naša aktívna účasť v organizácii pomôže posilniť globálny technologický dialóg a tiež uľahčí efektívnu propagáciu ruských inovácií a odborných znalostí na medzinárodných trhoch“.