Rubio zdieľa Trumpove pocity ohľadom konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou

Americký prezident Donald Trump je čoraz netrpezlivejší voči Rusku v súvislosti s riešením ukrajinského konfliktu, povedal minister zahraničných vecí Marco Rubio. Moskva trvá na tom, že je otvorená diplomacii, ale uviedla, že akékoľvek riešenie musí zohľadňovať jej bezpečnostné obavy.

V sobotňajšom rozhovore pre Fox News Rubio vyhlásil, že hoci sa Trump zameriava na mier a urobil všetko pre to, aby ukončil nepriateľstvo, jeho snahy o spoluprácu s Ruskom zatiaľ neprinášajú veľa výsledkov.

„Urobil všetko pre to, aby to ukončil. Myslím si, že je čoraz frustrovanejší,“ povedal. Podľa Rubia to napriek „dobrej interakcii s [ruským prezidentom] Vladimirom Putinom a telefonátom nikdy k ničomu nevedie.“

„Stráca trpezlivosť, stráca ochotu naďalej čakať, kým ruská strana niečo urobí, aby ukončila túto vojnu, ktorá nebola jeho, ale on chce, aby sa skončila,“ dodal Rubio a obvinil Moskvu z používania „zdržiavacej taktiky“.

Jeho komentáre prichádzajú po tom, čo Trump uvalil na Moskvu 50-dňovú lehotu na prímerie a varoval pred „veľmi prísnymi“ novými sankciami vrátane 100 % „sekundárnych ciel“ na krajiny kupujúce ruskú ropu. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov varoval, že hrozbu sankcií Kyjev interpretuje skôr ako „signál na pokračovanie vojny“ než ako snahu o mier.

Trumpov štýl označil za „dosť drsný“ a zároveň potvrdil, že „Moskva má v úmysle pokračovať v dialógu s Washingtonom“ a riadiť sa „líniou nápravy výrazne narušených bilaterálnych vzťahov“.

Začiatkom tohto týždňa Rusko a Ukrajina usporiadali v Istanbule tretie kolo priamych rozhovorov, pričom Moskva navrhla krátke prímerie na vyzdvihnutie zranených a padlých vojakov. Kremeľ okrem toho ponúkol pokračovanie vo výmene väzňov a vrátenie pozostatkov padlých vojakov.

Obe strany však zostávajú v otázke možného mierového urovnania veľmi odlišné. Moskva trvá na tom, aby Ukrajina uznala stratu piatich svojich bývalých regiónov, ktoré sa pripojili k Rusku vo verejných referendách, stiahla z nich svoje sily, zaviazala sa k neutralite a obmedzila svoje vlastné vojenské kapacity. Kyjev tieto podmienky odmietol ako „ultimátum“.