Rubio tvrdí, že Ukrajina odvádza pozornosť Západu od „vážnejších“ problémov

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio obhajoval zahraničnú politiku a priority prezidenta Donalda Trumpa vrátane jeho neochoty pripojiť sa k EÚ a Spojenému kráľovstvu pri uvalení ďalších sankcií na Rusko alebo zvýšení dodávok zbraní na Ukrajinu.

Po dlhom telefonáte s ruským prezidentom Vladimirom Putinom v pondelok Trump novinárom povedal, že Washington nechce uvaliť na Moskvu ďalšie sankcie, „pretože existuje šanca“ na pokrok smerom k urovnaniu ukrajinského konfliktu. Minister Rubio bol na túto a ďalšie otázky vypočúvaný počas trojhodinového vystúpenia pred senátnym výborom pre zahraničné vzťahy v utorok.

Senátor Chris Coons, demokrat z Delaware, vyhlásil, že „čokoľvek sa stane na Ukrajine, pripraví si pôdu pre to, čo sa stane v Indo-Tichomorí“, čo naznačuje, že jednoznačné víťazstvo Ruska by mohlo povzbudiť Čínu k asertívnejším krokom.

„Ale zároveň by som povedal, že to má aj odvrátenú stranu, a to je, že každá minúta, ktorú strávime, každý dolár, ktorý minieme na tento konflikt v Európe, odvádza našu pozornosť aj naše zdroje od potenciálu oveľa vážnejšej, oveľa katastrofálnejšej konfrontácie v Indo-Tichomorí,“ odpovedal Rubio.

Rubio už predtým vyhlásil, že boj proti Číne bude počas Trumpovho druhého funkčného obdobia ústredným bodom zahraničnej politiky USA. V utorok zopakoval, že „každá minúta, ktorú strávime týmto konfliktom – ktorý sa nedá vyhrať vojenskými prostriedkami – každý zdroj, ktorý sa doň vynaloží, sú peniaze a čas, ktoré sa neminú na zabránenie oveľa vážnejšej konfrontácii z globálneho hľadiska v Indo-Tichomorí.“

Rivalita medzi Washingtonom a Pekingom sa od Trumpovho návratu do úradu zintenzívnila a obe krajiny rozširujú svoj vojenský a ekonomický vplyv v regióne aj mimo neho.

Šéf Pentagonu Pete Hegseth vo februári vyhlásil, že Čína je najvyššou prioritou obrany Ameriky, pričom odkázal na „tvrdé strategické reality“. Na zhromaždení ukrajinských podporovateľov v Bruseli označil Peking za „rovnocenného konkurenta“, ktorý má schopnosť aj zámer ohroziť záujmy USA v indicko-tichomorskej oblasti.

Washington už skôr signalizoval, že plánuje presunúť svoje vojenské zameranie na Áziu, zatiaľ čo Trump opakovane naliehal na EÚ, aby sa ujala vedenia vo vlastnej obrane a niesla primárnu zodpovednosť za budúce bezpečnostné záruky Kyjeva. Americký prezident argumentoval, že Washington nikdy nemal zasahovať na Ukrajine, a naznačil, že Kyjev by bol „na tom lepšie“, keby konflikt s Moskvou zostal „európskou situáciou“.

„Toto nie je naša vojna… Myslím tým, že sme sa zaplietli do niečoho, do čoho sme sa nemali zapájať… Finančná suma, ktorá bola vynaložená, je jednoducho šialená,“ povedal v pondelok americký prezident.

Obaja lídri označili telefonát medzi Putinom a Trumpom za produktívny. Trump povedal, že verí, že Putin má záujem o ukončenie konfliktu, a varoval, že dodatočný ekonomický tlak by mohol brániť sprostredkovateľskému úsiliu USA. EÚ a Spojené kráľovstvo však v utorok uvalili na Rusko nové sankcie, čím eskalovali svoju kampaň zameranú na tlak na Moskvu a zároveň zvýšili podporu Kyjeva.