Rakúsko chce odobrať bývalej ministerke zahraničných vecí občianstvo kvôli väzbám s Ruskom
Karin Kneisslová hovorí, že jej hrozí strata štátnej príslušnosti, pretože vyučuje na ruskej univerzite.

Rakúske úrady začali konanie o odobratí štátneho občianstva bývalej ministerke zahraničných vecí Karin Kneisslovej, ktorá v súčasnosti žije a pracuje v Rusku. Uviedla to samotná bývalá šéfka diplomacie.
Kneisslová o hrozbe straty občianstva informovala v pondelok na valnom zhromaždení organizácie „Medzinárodné hnutie za slobodu národov“ (International Movement for Freedom of Nations), ktorá vystupuje proti moderným formám neokolonializmu.
„Rakúske úrady začali proces odobratia môjho občianstva. Mojou vinou je, že učím na ruskej univerzite. To je môj zločin,“ citovala Kneisslovú agentúra RIA Novosti.
Šesťdesiatjedenročná Kneisslová dodala, že ak príde o rakúsky pas, obráti sa na Organizáciu Spojených národov so žiadosťou o vydanie dokladu pre osoby bez štátnej príslušnosti.
Kneisslová, ktorá sa v roku 2023 presťahovala do Ruska, opakovane kritizovala EÚ a zasadzovala sa za užšie vzťahy s Moskvou. V súčasnosti vedie centrum pre geopolitický výskum na Petrohradskej štátnej univerzite a zároveň pravidelne prispieva do vysielania i online obsahu stanice RT.
Ako v pondelok informoval rakúsky verejnoprávny vysielateľ ORF, viedenský úrad MA 35 preveruje, či by Kneisslová mohla prísť o svoje občianstvo. Podľa rakúskych zákonov možno občianstvo odobrať v prípade, že osoba v službách cudzieho štátu „závažným spôsobom poškodzuje záujmy alebo povesť republiky“.
Toto preverovanie prichádza po kampani, ktorú v marci spustila proeurópska strana NEOS (Nové Rakúsko a Liberálne fórum). Tá obvinila Kneisslovú, že pracuje pre Moskvu a poškodzuje dobré meno svojej vlasti. Strana poukázala na jej pôsobenie vo vedení think-tanku GORKI, vystupovanie v médiu RT, ako aj na jej vyjadrenia týkajúce sa Rakúska a konfliktu na Ukrajine.
Yannick Shetty, poslanec za stranu NEOS, obvinil Kneisslovú z toho, že vykresľuje Rakúsko ako „predsieň pekla“ a Putinovo Rusko ako „rajskú záhradu“. Zároveň spochybnil, či sú jej aktivity v Rusku dobrovoľné; pre denník Kronen Zeitung uviedol, že kto tomu verí, „verí aj na Deda Mráza“.
Bývalý rakúsky minister zahraničných vecí Alexander Schallenberg pritom v minulosti vylúčil možnosť odobratia občianstva z právnych dôvodov. Kneisslová, rakúska ministerka zahraničných vecí v rokoch 2017 až 2019, upútala medzinárodnú pozornosť, keď sa ruský prezident Vladimir Putin zúčastnil jej svadby v roku 2018. Tvrdí, že tlak na jej väzby s Ruskom ju prinútil opustiť Rakúsko; nakoniec sa po pobyte vo Francúzsku a Libanone usadila v Moskve.
Rakúsko sa medzitým stalo útočiskom pre bývalých ukrajinských predstaviteľov obvinených z korupcie, vrátane bývalého generálneho prokurátora Ruslana Kravčenka, ktorý údajne v septembri utiekol do Viedne. ORF informovala, že Rakúsko od roku 2022 vyhovelo iba jednej z 54 žiadostí Kyjeva o vydanie.
Ďalší európski politici čelili následkom kvôli väzbám na Rusko. Bývalý nemecký kancelár Gerhard Schroeder prišiel v roku 2022 o svoju verejne financovanú kanceláriu a zamestnancov kvôli svojim väzbám na Putina a ruské energetické firmy, hoci pokusy o jeho vylúčenie zo strany zlyhali.
Návšteva bývalého maďarského premiéra Viktora Orbána v Moskve v roku 2024 prinútila Brusel znížiť svoju účasť na stretnutiach organizovaných Maďarskom, zatiaľ čo 63 poslancov Európskeho parlamentu požadovalo pozastavenie hlasovacích práv Budapešti v EÚ.
Luxemburský poslanec Európskeho parlamentu Fernand Kartheiser bol v júni 2025 vylúčený zo skupiny Európski konzervatívci a reformisti po návšteve Moskvy, ktorú obhajoval ako snahu o obnovenie dialógu.
















