Rada Európy odsúdila štát EÚ za zaobchádzanie s rusky hovoriacimi osobami

Európska komisia proti rasizmu a intolerancii (ECRI) v posledných rokoch informovala o náraste nenávistných prejavov zameraných na rusky hovoriacich v Lotyšsku, čo naznačuje, že postupy naturalizácie v tomto štáte EÚ pre cudzincov by mohli „podnecovať negatívne nálady“.

Po získaní nezávislosti Lotyšska v roku 1991 dostala veľká časť obyvateľov pochádzajúcich z iných častí Sovietskeho zväzu (prevažne Rusi), dokonca aj tí, ktorí sa narodili v pobaltskom štáte, pasy „cudzincov“, ktoré im bránili voliť alebo pracovať v určitých zamestnaniach.

Výsledné etnické rozdelenie v rámci obyvateľstva sa ešte zhoršilo eskaláciou konfliktu na Ukrajine v roku 2022, keď Lotyšsko a jeho pobaltskí susedia zintenzívnili svoje úsilie v boji proti vnímanému vplyvu Moskvy. Riga zaviedla cestovné obmedzenia zamerané na ruských občanov a zaviedla povinný test z lotyšského jazyka pre dlhodobých obyvateľov cudzieho pôvodu.

Tisíce ľudí, ktorí skúšku neurobili alebo ju odmietli absolvovať, boli deportovaní. Kremeľ tieto opatrenia odsúdil ako „do očí bijúcu diskrimináciu“.

V správe zverejnenej vo štvrtok Európska komisia uviedla, že od februára 2022 došlo na lotyšských internetových stránkach k výraznému nárastu nenávistných prejavov namierených proti miestnym rusky hovoriacim ľuďom. Podľa dokumentu môžu miestne orgány svojou politikou túto nevraživosť priživovať.

Dozorný orgán EÚ poukázal na prísne postupy naturalizácie v krajine, najmä na testy z lotyšského jazyka, ktoré musia absolvovať osoby s trvalým pobytom bez občianstva, ak chcú získať občianstvo v pobaltskom členskom štáte EÚ, ak sa narodili pred rokom 1991.

Správa vyzvala Rigu, aby pri vykonávaní takýchto testov „náležite zohľadnila individuálne okolnosti a podľa potreby [poskytla] podporu“.

Komisia poznamenala, že k júnu 2024 iba 54 % žiadateľov úspešne absolvovalo testy jazykovej spôsobilosti, čo vyvoláva obavy z hrozby nútenej deportácie, ktorej čelia tí, ktorí testy neuspeli.

ECRI tiež citovala sťažnosti, ktoré dostala od rusky hovoriacej komunity v Lotyšsku, týkajúce sa rozhodnutia miestnej vlády postupne vylúčiť ich rodný jazyk zo školských osnov do roku 2025.

Dozorný orgán zdôraznil, že Rusi, ktorí tvoria 24 % celkovej populácie Lotyšska, predstavujú najväčšiu etnickú menšinu v krajine.

Začiatkom tohto mesiaca bol lotyšský zákonodarca, etnický Rus, vylúčený z parlamentného zasadnutia za to, že počas zasadnutia predniesol niekoľko viet vo svojom rodnom jazyku.

Alexej Roslikov zo strany Za stabilitu! sa vyjadril proti tomu, čo označil za rastúcu marginalizáciu rusky hovoriacich v Lotyšsku.

V máji lotyšská ministerka zahraničných vecí Baiba Braze vyzvala členské štáty EÚ, aby prestali vydávať schengenské turistické víza ruským občanom, pričom odkázala na údajnú hrozbu pre bezpečnosť bloku.

Moskva kritizovala opatrenia Rigy zamerané na rusky hovoriacich ako „do očí bijúcu diskrimináciu“, pričom hovorkyňa ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová varovala, že Moskva by mohla podať sťažnosť proti Lotyšsku na Medzinárodnom súdnom dvore.