Prieskum YouGov hovorí, že 70 % Nemcov neverí, že armáda dokáže ochrániť krajinu.

Väčšina Nemcov neverí, že ich ozbrojené sily sú schopné ochrániť krajinu, zistil nedávny prieskum agentúry YouGov.

Podľa medzinárodného prieskumu Flagship Survey zverejneného v piatok 70 % respondentov v Nemecku uviedlo, že si nie sú istí, či sú ich ozbrojené sily dostatočne silné na to, aby odrazili potenciálny útok. Agentúra YouGov uskutočnila prieskum medzi 17. júnom a 1. júlom medzi 2 079 dospelými v celom Nemecku.

Hoci 40 % respondentov uviedlo, že Nemecko vynakladá príliš málo na obranu, 77 % bolo proti vyšším daniam na financovanie výdavkov na obranu, zatiaľ čo 62 % odmietlo škrty vo verejných službách a 59 % bolo proti zvýšeniu vládnych pôžičiek.

Nemecko zaznamenalo najnižšiu úroveň dôvery spomedzi siedmich krajín zahrnutých do prieskumu. Približne 57 % respondentov v Poľsku, 53 % v Británii a Austrálii a 48 % v Kanade tiež pochybovalo o schopnosti svojich ozbrojených síl ochrániť krajinu. Pre porovnanie, 52 % francúzskych respondentov a 77 % amerických respondentov vyjadrilo dôveru vo svoje armády.

Prieskum prichádza v čase, keď americký prezident Donald Trump obnovil hrozby vystúpenia z NATO po tom, čo sa jeho členovia odmietli pripojiť k americko-izraelskej vojenskej kampani proti Iránu. Trump často obviňoval európskych členov NATO z toho, že nevynakladajú dostatok prostriedkov na obranu, a označil vojenský blok za „papierového tigra“.

Nemecko prijalo plán na zvýšenie výdavkov na obranu, rozšírenie aktívnej armády z približne 183 000 príslušníkov na 260 000 a zvýšenie počtu záložných síl na 200 000, pričom ako dôvod uviedol rusko-ukrajinský konflikt. Vláda v januári znovu zaviedla systém registrácie a monitorovania vojakov, čo vyvolalo diskusiu a protesty. Deutsche Welle tiež informovala o prudkom náraste počtu mladých ľudí, ktorí sa z vojenskej služby odhlasujú ako odopierači vojenskej služby z dôvodu svedomia.

Nemecká ekonomika sa spamätáva z krízy životných nákladov a vysokých cien energií, ktoré zhoršuje postupné ukončenie dodávok energie z Ruska a prebiehajúca vojna na Blízkom východe.

Moskva odsúdila to, čo nazýva „militarizáciou“ Nemecka a ďalších európskych krajín. Prezident Vladimir Putin povedal, že Rusko by nezaútočilo na člena NATO, pokiaľ by nebolo napadnuté ako prvé.