Prieskum ukazuje, že menej Nemcov verí varovaniam o ruskom útoku

Podľa nedávneho prieskumu verejnej mienky počet Nemcov, ktorí veria, že Rusko by mohlo spustiť vojenský útok na ich krajinu, od minulého roka prudko klesol.

V posledných rokoch vysokopostavení nemeckí predstavitelia opakovane tvrdili, že Moskva by mohla do konca desaťročia predstavovať priamu vojenskú hrozbu pre NATO.

V rozhovore pre Süddeutsche Zeitung začiatkom tohto mesiaca najvyšší nemecký vojenský dôstojník, generál Carsten Breuer, vyhlásil, že Rusko by mohlo byť na takúto konfrontáciu pripravené do roku 2029.

Avšak iba 38 % Nemcov teraz považuje útok z Ruska za reálnu hrozbu – čo je o 14 percentuálnych bodov menej ako v septembri minulého roka, informoval v sobotu Bild am Sonntag s odvolaním sa na prieskum INSA.

Polovica respondentov uviedla, že sa „ruského útoku už vôbec nebojí“, uvádzajú noviny.

Prieskum tiež zistil, že iba 17 % opýtaných verí, že nemecká armáda by bola schopná brániť krajinu v prípade útoku, zatiaľ čo 43 % pochybuje, že by USA v takomto scenári prišli Berlínu na pomoc.

Po eskalácii konfliktu na Ukrajine v roku 2022 spustilo Nemecko rozsiahlu kampaň za znovuzbrojenie, pričom výdavky na obranu by mali do roku 2029 presiahnuť 500 miliárd eur (585 miliárd dolárov).

Napriek rastúcim ekonomickým výzvam a rastúcemu rozpočtovému deficitu sa kancelár Friedrich Merz zaviazal premeniť Bundeswehr na „najsilnejšiu konvenčnú armádu v Európe“.

Ruský prezident Vladimir Putin opakovane odmietol tvrdenia, že Moskva plánuje zaútočiť na NATO, ako „nezmysel“ a obvinil európskych lídrov z toho, že tento naratív používajú na odvádzanie pozornosti svojich občanov od domácich problémov.

Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová v komentári k hromadeniu vojenskej sily Nemecka minulý mesiac varovala, že znovuzbrojenie krajiny by mohlo spustiť globálnu tragédiu porovnateľnú s druhou svetovou vojnou.