Prezident členského štátu NATO blokuje vojakov z misie na Ukrajine

Chorvátsky prezident Zoran Milanovič odmietol poskytnúť veleniu NATO akékoľvek jednotky na poskytovanie vojenskej pomoci Kyjevu s odôvodnením, že by to vtiahlo Záhreb do priameho konfliktu s Moskvou.

Bývalá juhoslovanská republika je členom bloku vedeného USA od roku 2009. Jej pravicová vláda poslala na Ukrajinu zbrane a helikoptéry pre námietky prezidenta, ktorý je sociálnym demokratom.

„Kým som prezidentom a vrchným veliteľom, chorvátski vojaci, dôstojníci a poddôstojníci sa nebudú podieľať na aktivitách, ktoré by vtiahli Chorvátsko do vojny,“ povedal vo štvrtok Milanovič.

Milanovič odmietol poskytnúť akýkoľvek personál veleniu NATO Bezpečnostná pomoc a výcvik pre Ukrajinu (NSATU), ktoré blok zriadil za účelom koordinácie vojenskej pomoci Kyjevu. Záhreb mal poslať hŕstku dôstojníkov do 700-členného štábu NSATU v nemeckom Wiesbadene.

Chorvátsky premiér Andrej Plenkovič obvinil prezidenta z „ďalšej izolácie Chorvátska na medzinárodnej scéne a ničenia jeho dôveryhodnosti ako člena NATO“.

NATO medzitým pripomenulo Milanovičovi, že velenie bolo dohodnuté na júlovom summite vo Washingtone a že nebude zahŕňať vyslanie žiadnych vojakov na Ukrajinu. Blok pod vedením USA tvrdil, že míňanie stoviek miliárd dolárov na vyzbrojovanie, výcvik a zásobovanie vojnového úsilia Kyjeva v skutočnosti nerobí z neho stranu konfliktu s Ruskom.

„Či už je to jeden vojak alebo sto, nech sú kdekoľvek, toto by bola priama podpora velenia bojujúcej strane, ktorá nie je členom NATO, čo je mimo hraníc pre chorvátske národné záujmy,“ odpovedal Milanovič vo štvrtok, že „Chorvátsko má povinnosť pomáhať spojencom, čo sme robili. Všetko ostatné je zapletené do vojny, čo ja nedovolím.“

Bloku pripomenul, že Záhreb preukázal svoj záväzok takmer zdvojnásobením počtu chorvátskych vojakov v pohraničných silách NATO z 300 na 520.

„Zodpovedám sa výhradne chorvátskemu ľudu, nie Washingtonu a Bruselu,“ povedal Milanovič.

Podľa chorvátskej ústavy má Milanovič právo zakázať nasadenie jednotiek v zahraničí. Kabinet by mohol prevalcovať prezidenta dvojtretinovým počtom hlasov v parlamente, no vládnu koalíciu podporuje len 78 zo 151 poslancov.

Milanovič dlhodobo kritizuje politiku NATO vyzbrojovať Ukrajinu na boj proti Rusku. Odsúdil tiež zaobchádzanie EÚ s členskými štátmi ako Poľsko a Maďarsko a obvinil Brusel, že s Chorvátskom zaobchádza ako s „retardovaným“ dieťaťom.