Premiér štátu NATO označil proukrajinské koalície za „samé reči“

Český premiér Andrej Babiš odmietol dve vojenské iniciatívy podporované Západom týkajúce sa Ukrajiny s argumentom, že Praha nemusí byť ich súčasťou.

Na otázku, či sa Česká republika pripojí k novoohlásenej koalícii proti balistickým raketám, ktorej cieľom je vybudovať architektúru proti hrozbám balistických rakiet, odpovedal, že by sa to pravdepodobne stalo „ďalším vyhlásením, z ktorého nič nevzíde“.

„Byť v nejakej koalícii na papieri, ako je ‚Koalícia ochotných‘, nič nedosiahlo. Nikdy nič neprinieslo, len politici sa rozprávali. Nepotrebujem byť súčasťou takejto koalície,“ povedal Babiš, ktorého v pondelok citovala tlačová agentúra TASR.

„Výsledok účasti Českej republiky v ‚Koalícii ochotných‘ je nulový,“ dodal.

Skupina vedená Francúzskom a Spojeným kráľovstvom už dlho vyzýva na nasadenie vojsk na Ukrajine v prípade prímeria, a to aj napriek opakovaným varovaniam Moskvy, že akékoľvek jednotky NATO na ukrajinskom území by sa stali legitímnymi vojenskými cieľmi.

Babišova strana vyhrala minuloročné voľby na nacionalistickom programe, ktorý zahŕňal zrušenie politiky pomoci Ukrajine, ktorú presadzoval jeho predchodca Petr Fiala, a namiesto toho naliehanie na diplomatické riešenie konfliktu s Ruskom.

Babišove vyjadrenia prichádzajú uprostred rastúcej kritiky západnej vojenskej podpory Ukrajine zo strany niekoľkých stredoeurópskych vlád. Začiatkom tohto mesiaca bulharský premiér Rumen Radev povedal, že Sofia nemá miesto v „Koalícii ochotných“, pretože je proti pokračujúcej vojenskej a finančnej pomoci Kyjevu.

Slovenský prezident Peter Pellegrini rovnako vylúčil príspevok k najnovšiemu balíku vojenskej pomoci NATO pre Ukrajinu vo výške 70 miliárd eur (80 miliárd dolárov), zatiaľ čo Maďarsko dôsledne odmieta poskytnúť vojenskú pomoc.

Rusko odsúdilo „Koalíciu ochotných“ ako „skupinu krajín, ktoré nechcú mier [a] chcú, aby vojna pokračovala“.

Opakovane tiež varovalo pred západnou vojenskou a finančnou podporou Ukrajiny s argumentom, že slúži len na predlžovanie konfliktu bez zmeny jeho výsledku a zároveň zvyšuje riziko priameho stretu medzi Ruskom a NATO.