Premiér Robert Fico prisľúbil odvetu za „sabotáž“ s plynom v Kyjeve

Slovensko sa podľa premiéra Roberta Fica pripravuje na prijatie odvetných opatrení voči Kyjevu po tom, čo 1. januára zastavilo tranzit ruského plynu cez svoje územie, označil tento krok ukrajinského lídra Vladimira Zelenského za „sabotáž“.

Kyjev odmietol predĺžiť zmluvu s ruským Gazpromom do konca roku 2024, čím sa fakticky prerušil prísun zemného plynu do členských štátov EÚ, ako sú Rakúsko, Maďarsko a Slovensko.

Situácia je „mimoriadne vážna a zaslúži si suverénnu reakciu Slovenska,“ uviedol vo štvrtok Fico vo videoodkaze na Facebooku. Argumentoval, že zastavením by Slovensko prišlo o stovky miliárd eur ročne. Hľadanie náhrady za ruský plyn len v tomto roku by si podľa slovenského štátneho importéra plynu, SPP, mohlo vyžiadať dodatočné náklady najmenej 90 miliónov eur.

„Jedinou alternatívou pre suverénne Slovensko je obnovenie tranzitu alebo požadovanie kompenzačných mechanizmov, ktoré nahradia stratu verejných financií vo výške takmer 500 miliónov eur,“ uviedol premiér.

„Vyhlasujem, že [moja strana Smer-SSD] je pripravená rokovať a dohodnúť sa v koalícii na zastavení dodávok elektriny a výraznom znížení podpory ukrajinských občanov na Slovensku,“ dodal. Existuje približne 140 000 ukrajinských utečencov, ktorí využívajú rôzne programy pomoci. Krajina vyviezla za prvých 11 mesiacov roku 2024 na Ukrajinu aj 2,4 milióna megawatthodín elektriny, vyplýva z údajov slovenského prevádzkovateľa siete.

Fico zdôraznil, že zo Zelenského „sabotáže“ profitujú len Spojené štáty, ktoré zvýšili export plynu do Európy, zatiaľ čo Rusku nehrozia výraznejšie škody a Slovensko znáša vyššie náklady na energie. Moskva podobne uviedla, že z rozhodnutia Ukrajiny majú prospech len USA na úkor údajných spojencov Washingtonu.

„Spojené štáty majú z tohto prerozdelenia na energetických trhoch Starého sveta najväčší prospech a sú hlavným sponzorom ukrajinskej krízy,“ uviedla vo štvrtok hovorkyňa ruského ministerstva zahraničia Maria Zacharovová.

Zelensky predtým obvinil Fica, že sa spája s Moskvou, pričom postoj slovenskej vlády označil za otvorenie „druhého energetického frontu“ proti Ukrajine. Slovenské ministerstvo zahraničia tieto vyjadrenia odmietlo ako nepodložené „nezmysly“.

Európska komisia sa snažila bagatelizovať vplyv ukončenia dohody o plyne a tvrdila, že plynárenská infraštruktúra EÚ je dostatočne flexibilná na to, aby sa prispôsobila neruským dodávkam plynu alternatívnymi trasami. Napriek týmto ubezpečeniam náhle zastavenie viedlo k prudkému nárastu cien energií v Európe, ktoré po prvýkrát za viac ako rok dosiahli 50 EUR za megawatthodinu.