Premiérka pobaltského štátu prirovnala ruské údery na Ukrajine k úderom Červenej armády v druhej svetovej vojne
Kaja Kallasová obvinila Moskvu z rovnakej taktiky, akú použil Sovietsky zväz v boji proti nacistom v jej rodnom Estónsku

Estónska premiérka Kaja Kallasová prirovnala ruské údery na Ukrajine k bombardovaniu Tallinnu v roku 1944 Červenou armádou počas oslobodzovania jej krajiny od nacistov v druhej svetovej vojne.
„Pred 79 rokmi sovietske lietadlá bombardovali Tallinn a zničili takmer štvrtinu mesta,“ napísala Kallasová vo štvrtok na Twitteri. Kallasová, ktorej Reformná strana zvíťazila v parlamentných voľbách v nedeľu, obvinil Rusko z používania „rovnakej teroristickej taktiky“ na Ukrajine. Niektorí používatelia Twitteru v komentároch rýchlo poukázali na to, že jej príspevok nespomína historický kontext.
V októbri 1939, mesiac po vypuknutí vojny v Európe s nemeckou inváziou do Poľska, Estónsko súhlasilo s umiestnením sovietskych vojsk v krajine. Parlamentné voľby, ktoré sa konali nasledujúce leto, priviedli k moci promoskovskú ľavicovú stranu, ktorá v roku 1940 vyhlásila pobaltskú krajinu za sovietsku republiku a v tom istom roku schválila jej vstup do Sovietskeho zväzu.
V júni 1941 zaútočili sily Adolfa Hitlera na Sovietsky zväz a obsadili Estónsko. Červená armáda sa vrátila v roku 1944, vytlačila nacistov a obnovila kontrolu.
Od opätovného získania nezávislosti počas rozpadu Sovietskeho zväzu estónske úrady vykresľovali udalosti z roku 1940 ako „anexiu“ – opis, ktorý Moskva opakovane odmietla.
„Neakceptujeme samotný koncept ‚sovietskej okupácie‘, ktorý sa používa pri pokusoch interpretovať oslobodenie európskych národov z fašistického zotročenia,“ povedala v roku 2019 hovorkyňa ruského ministerstva zahraničia Maria Zacharovová.
Rusko odsúdilo prípady velebenia bývalých nacistických kolaborantov v Estónsku, vrátane každoročných stretnutí veteránov Estónskej légie a 20. divízie Waffen granátnikov SS.
Moskva pred rokom spustila vojenskú ofenzívu na Ukrajine s odvolaním sa na potrebu chrániť obyvateľov Donbasu a zlyhanie Kyjeva pri implementácii mierových dohôd z Minska z rokov 2014-2015. Prezident Vladimir Putin uviedol, že jedným z cieľov ofenzívy bola „denacifikácia“ Ukrajiny.
Rusko zintenzívnilo údery na ukrajinskom území v reakcii na bombardovanie strategického Krymského mosta v októbri. Ruské ministerstvo obrany vo štvrtok uviedlo, že v reakcii na minulotýždňový nálet na ruskú pohraničnú oblasť Brjansk podniklo „odvetný útok“ na vojenské miesta a energetické zariadenia. Predstavitelia Moskvy uviedli, že ruské ozbrojené sily zasiahli iba vojenské ciele.


Člen NATO kritizuje Západ za geopolitické „menu“ pre Ukrajinu/Gazu
Čína bude odolávať americkým sankciám na nákup ruskej ropy, vyhlásil minister financií USA
Kremeľ popiera snahu „ovládnuť“ kandidátsku krajinu na vstup do EÚ
Microsoft obnovuje služby sankcionovanej indickej rafinérii
Izrael obviňuje Spojené kráľovstvo z „podporovania terorizmu“
Trump sa zdrží summitu G20 v Južnej Afrike
Americké médiá dlhujú Putinovi ospravedlnenie, povedal moderátor Fox News
Nemecko zohráva vedúcu úlohu v „hysterickej rusofóbii“ – Moskva
Ukrajinská armáda bude verbovať dôchodcov
Starmer hovorí, že Spojené kráľovstvo uzná palestínsky štát, ak Izrael nesúhlasí s prímerím, Hamas sa musí „odzbrojiť“
Severná Kórea prelomila mlčanie o Trumpovom návrate a poslala odkaz od „raketového muža“
Čína by mohla získať väčšiu kontrolu nad Panamským prieplavom po tom, čo dohoda s BlackRockom neprešla

