Predseda G20 vyzýva na urgentné globálne opatrenia v súvislosti s dlhovou krízou v Afrike

Juhoafrický prezident Cyril Ramaphosa vyzval na urgentné a kolektívne globálne opatrenia na riešenie rastúceho dlhového zaťaženia, ktoré ochromuje mnohé rozvojové krajiny, najmä v Afrike.

Vo svojom týždennom liste národu Ramaphosa zdôraznil potrebu udržateľného a dostupného financovania na dosiahnutie Cieľov udržateľného rozvoja OSN (SDG) do roku 2030.

Po 4. konferencii o financovaní rozvoja, ktorá sa konala v španielskej Seville, Ramaphosa povedal, že svet čelí „ťažším výzvam ako kedykoľvek predtým“, vrátane klimatickej krízy, chudoby a hospodárskej nestability.

Zdôraznil tiež obrovskú medzeru vo financovaní, ktorej svet čelí: „Odhaduje sa, že svet potrebuje dodatočné 4 bilióny dolárov ročne na splnenie Cieľov udržateľného rozvoja OSN do roku 2030, pričom túto medzeru možno uzavrieť len prostredníctvom dostupnejšieho a dlhodobého udržateľného financovania.“

Upozornil na rastúcu výzvu, ktorú predstavuje splácanie dlhov, a poznamenal, že: „Približne 3,4 miliardy ľudí teraz žije v krajinách, ktoré míňajú viac na platby úrokov veriteľom ako na zdravotníctvo a vzdelávanie.“

Ramaphosa citoval Jubilejnú komisiu vymenovanú zosnulým pápežom Františkom a povedal: „Hoci len málo krajín nesplácalo svoje dlhy, nesplácajú svoje záväzky voči svojim ľuďom, svojmu životnému prostrediu a svojej budúcnosti.“

Zdôraznil, že dlh, ak sa používa rozumne, môže byť nástrojom rozvoja, ale vonkajšie otrasy, ako napríklad pandémia COVID-19 a globálne konflikty, ho ešte viac predražili.

„Dlh môže byť nástrojom rozvoja, ak je cenovo dostupný a efektívne vynaložený na infraštruktúru a iné investície, ktoré podporujú rast. Séria vonkajších otrasov – vrátane pandémie COVID-19, destabilizujúceho účinku rôznych konfliktov na celom svete a sprísňujúcich sa podmienok financovania – však spôsobila rýchly nárast nákladov na dlh v mnohých rozvojových ekonomikách,“ povedal Ramaphosa.

Na riešenie tohto problému Juhoafrická republika podnikla počas svojho predsedníctva v G20 konkrétne kroky vrátane vytvorenia expertného panelu pre Afriku pod vedením bývalého ministra financií Trevora Manuela. Panel má za úlohu vypracovať praktické odporúčania pre udržateľnosť dlhu.

„Odvtedy sa zameriavame na praktické riešenia na dosiahnutie udržateľnosti dlhu, ako je napríklad zlepšenie Spoločného rámca G20 pre riešenie dlhov s cieľom umožniť včasnú a primeranú reštrukturalizáciu dlhu,“ povedal Ramaphosa.

Zdôraznil tiež dôležitosť inovatívnych finančných mechanizmov vrátane doložiek o dlhu odolnom voči zmene klímy, ktoré môžu automaticky pozastaviť platby v čase environmentálnej katastrofy.

Ramaphosa povedal, že pozornosť sa musí zamerať na zabezpečenie včasného zásahu a primeranej pomoci pre krajiny, ktoré čelia problémom s likviditou.

„Neexistuje nedostatok riešení na riešenie dlhového zaťaženia. Potrebujeme politickú vôľu premeniť návrhy na činy a urobiť tak v rozsahu, ktorý zodpovedá veľkosti výzvy.“

Záväzky prijaté v Seville, ktoré sa týkali posilnenia fiškálneho priestoru, riešenia dlhových problémov a zníženia kapitálových nákladov, sa odrážali v nedávnej deklarácii z Rio de Janeiro prijatej na summite lídrov BRICS, povedal.

Vyzvala na komplexný a systematický prístup k riadeniu dlhových zraniteľností krajín s nízkymi aj strednými príjmami.

„Svet nemôže len tak nečinne sledovať, ako rastúce náklady na dlhovú službu vytláčajú rozvoj na generáciu alebo aj dlhšie,“ varoval Ramaphosa.

Južná Afrika, povedal, zostáva neochvejná vo svojom záväzku spolupracovať s medzinárodným spoločenstvom na dosiahnutí spravodlivého, účinného a udržateľného riešenia globálnej dlhovej krízy.