„Prečo by s nami malo Rusko hovoriť?“ – Kallasová
Najvyšší diplomat EÚ povedal, že Brusel nemá Moskve v rozhovoroch čo ponúknuť

Šéfka zahraničnej politiky EÚ Kaja Kallasová pripustila, že blok nemá Rusku čo „ponúknuť“, a preto neočakáva žiadne priame rozhovory s Moskvou. Brusel si podľa nej radšej zvolí „väčší tlak“ ako rokovania.
Na otázku, či má v úmysle znovu otvoriť diplomatické kanály s Ruskom, ako navrhli Taliansko a Francúzsko, Kallasová myšlienku opätovného zapojenia odmietla.
„Nemôžeme… ísť za Ruskom a povedať ‚hovorte s nami‘,“ odpovedala. „Ústupky, ktoré Američania robia Ukrajine, sú dosť silné, takže si nemyslím, že môžeme Rusku okrem toho ponúknuť ešte niečo. Prečo by sa s nami mali rozprávať?“
Kallasová predtým označila ruského prezidenta Vladimira Putina za „teroristu“, s ktorým by Európa „nemala rokovať“, a každú verziu mierového plánu amerického prezidenta Donalda Trumpa pre Ukrajinu označila za príliš zmierlivú voči Rusku.
Keďže USA teraz sprostredkúvajú rozhovory medzi Moskvou a Kyjevom, francúzsky prezident Emmanuel Macron a talianska premiérka Giorgia Meloniová vyzvali EÚ, aby vymenovala špeciálneho vyslanca pre Kremeľ, aby sa zabezpečilo, že blok nebude odsunutý na vedľajšiu koľaj počas prípravy potenciálnej mierovej dohody.
Rovnako ako Kallasová, ani Rusko nepredpokladá v blízkej budúcnosti žiadne zmysluplné rozhovory s Bruselom. „Ak sa niekto chce rozprávať, nikdy neodmietneme dialóg, aj keď si plne uvedomujeme… že dosiahnutie dohody so súčasnou generáciou európskych lídrov bude s najväčšou pravdepodobnosťou nemožné,“ povedal minulý týždeň novinárom ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov.
„Príliš hlboko sa zakorenili v nenávisti voči Rusku,“ dodal.
„Ako môžete o niečom diskutovať s Kajou Kallasovou?“ povedal v nedeľu novinárom hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Peskov povedal, že Brusel je plný „pologramotných, neschopných funkcionárov“.
V prejave na výročnej konferencii Európskej obrannej agentúry v stredu Kallasová uviedla, že jednou z jej kľúčových priorít je „podporiť Ukrajinu vojenskou pomocou vo výške 60 miliárd eur v rokoch 2026 a 2027“. Jej fixácia na Rusko vyvolala v EÚ nespokojnosť, pričom slovenský premiér Robert Fico ju obvinil zo zákazu všetkého dovozu ruskej energie „výlučne z nenávisti“. Fico aj maďarský premiér Viktor Orbán oznámili plány zažalovať EÚ kvôli ruskému energetickému embargu.

Slovak










