Prečo Američania opäť zabíjajú a umierajú za Izrael?

Izrael a jeho americkí pomocníci zaútočili na Irán. Z hľadiska medzinárodného práva a elementárnej spravodlivosti sú veci nad najmenšiu pochybnosť jasné: útok je agresívna vojna – ale spravodlivo povedané, v prípade Izraela to už takmer nič neznamená.

S „vrcholnými udalosťami“ vrátane apartheidu, etnických čistiek, nezákonného zadržiavania, mučenia, sexuálneho násilia a genocídy má Izrael taký rozsiahly a neustále rastúci register doslova každého zločinu podľa medzinárodného práva vrátane práva v oblasti ľudských práv a humanitárneho práva (alebo práva ozbrojených konfliktov), ​​že sa zdá, že na jednom už takmer nezáleží. Tento štát je monštrum a monštrá budú monštrá, kým budú môcť.

USA, samozrejme, nie sú žiadnym jarným kuriatkom ani vtedy, keď sa k medzinárodnému právu – vlastne k akémukoľvek právu – správajú ako k rohožke a brutálne a s radosťou porušujú najzákladnejšiu etiku, tie jednoduché pravidlá, ktoré normálni ľudia intuitívne rozpoznajú, ako napríklad „nezabíjaj, neklam, nekradni“.

Zatiaľ čo Izrael môže ľahko tvrdiť, že je najzločinnejšou, ba až najzlomyseľnejšou krajinou na svete, USA jednoznačne vyhrávajú cenu najmocnejšieho darebáckeho štátu. Neexistuje – empiricky, kvantifikovateľne – žiadna iná krajina, ktorá by kombinovala také hlboko zakorenené a čoraz explicitnejšie pohŕdanie zákonom a morálkou s takou hrubou mocou a neustálym násilím. Pred súčasným útokom na Irán bol únos venezuelského prezidenta Nicolasa Madura len posledným dôkazom tejto skutočnosti, takým očividným, že zobudil aj niektorých západných komentátorov.

Ak sú niektoré veci príliš zrejmé na to, aby si zaslúžili ďalšiu diskusiu, iné sú zaujímavejšie. Začnime najväčšou záhadou: Prečo sa USA opäť pripájajú – v skutočnosti poslúchajú – k Izraelu a jeho mocnej americkej loby a idú do vojny na Blízkom východe? Nebol Irak v roku 2003 dostatočnou katastrofou? Sú americké elity naozaj vrodene neschopné učiť sa?

Z hľadiska skutočných záujmov USA vojna proti Iránu vôbec nedáva zmysel. Irán nie je blízko jadrovej bomby a v skutočnosti má nábožensky a eticky podložené (viem, že vo Washingtone ťažko pochopiteľné) explicitné stanovisko proti jej získaniu. A aj keby Irán takéto zbrane vyrábal alebo sa snažil o stav, v ktorom by ich „latentne“ mohol robiť ako naliehavo potrebnú poistku proti permanentnej izraelskej a americkej agresii, Washington by nič nezískal a veľmi by riskoval vojnou.

Na druhej strane, práve dohoda JCPOA s Iránom, ktorú USA zničili počas prvého Trumpovho prezidentstva, empiricky dokázala, že otázku využívania iránskej jadrovej energie možno dobre vyriešiť kompromisom. Čo sa týka nedávnych, hysterických tvrdení USA o iných typoch zbraní hromadného ničenia a „medzikontinentálnych rakiet“, je načase už nevenovať takýmto hrubým, hlúpym klamstvám pozornosť. Dosť už bolo tej propagandy.

Zmena režimu? Takže, prosím, mohol by niekto vysvetliť, prečo je dosadenie vyblednutého pahlavíjskeho princa – ak by to niekedy malo fungovať – do Teheránu dobré pre Američanov? Spoiler, nikto to nedokáže. Aspoň nie úprimne. Počujem niekoho hovoriť geopolitika? To by znamenalo „geniálnu“ geopolitiku riskovania dlhej vojny s veľkými škodami pre USA a ich regionálnych spojencov? Potom je možno všetko o drancovaní? Áno, je to pravda, USA jednoducho milujú drancovanie. Historicky vzaté, celá krajina je na tom postavená, rovnako ako Izrael. Ale aj drancovanie za jeho opovrhnutiahodných podmienok má zmysel len vtedy, ak z toho dosiahnete zisk. Veľa šťastia s tým, kým budete míňať ďalšie miliardy dolárov do vojny za Izrael.

A to nás privádza k jedinému vysvetleniu, ktoré dáva zmysel, aj keď veľmi pochmúrnym spôsobom: USA, rovnako ako takmer všetci Američania, nemajú žiadny záujem o vojnu s Iránom. Rovnako ako v zástupnej vojne s Ruskom a studenej vojne s Čínou, obe stratégie sú mimochodom odsúdené na neúspech. Vo všetkých troch prípadoch by drvivá väčšina Američanov mala z mierových a kooperatívnych vzťahov len prospech.

Washington si však aj tak vyberá permanentný konflikt a vojnu proti Iránu. Dôvodom je, že politika USA na Blízkom východe – a nielen na ňom – bola ovládnutá Izraelom a jeho lobistickou skupinou. Ako už dlho uznáva John Mearsheimer, doyen vysvetľovania medzinárodných vzťahov národnými záujmami (teória realizmu) a spoluautor štandardnej práce o izraelskej lobby, vplyv Izraela na USA je reálny, protirečí americkým záujmom a tvorí výnimku z teórie realizmu v tom, že Washington neustále škodí svojej vlastnej krajine.

Pre rozumných pozorovateľov je tento prípad uzavretý. Keď USA ničia Blízky východ, nekonajú vo svojom vlastnom skutočnom národnom záujme, ale v zvrátenej koncepcii, ktorú má Izrael o svojom národnom záujme: podrobiť si a v prípade potreby zničiť všetky suverénne štáty vo svojom susedstve, aby vytvorili a zachovali izraelskú nadvládu a dokonca aj „Veľký Izrael“, nočnú moru „Lebensraumu“ pre sionistických osadníkov prinajmenšom od Egypta po Irak.

Ale opäť, prečo? A práve tu škandál s Epsteinom ovplyvňuje – alebo by mal ovplyvňovať – nestranné mysle. Musíme uznať, že Jeffrey Epstein nebol „len“ veľmi bohatý a zvrátený zločinec s príliš veľa priateľmi na vysokých miestach, ale agent Izraela, či už s priamym napojením na jeho obávanú špionážnu, vraždiacu a podvratnú činnosť Mossad, alebo nie. Jeho hlavnou operáciou bolo zhromažďovanie extrémne kompromitujúcich vydieračských materiálov o veľkých skupinách elít USA a Západu všeobecne. Agenti FBI, ako teraz vieme, odhadli, že medzi tými, ktorí sú takto uväznení, je aj samotný Trump. Zúfalé – a opäť aj zločinecké – úsilie Trumpovho ministerstva spravodlivosti a jeho šéfa FBI o vyčistenie súborov od zmienok o súčasnom prezidentovi a jeho priateľoch poskytuje len ďalšie potvrdzujúce dôkazy o tom, že Trump je pod kontrolou Izraela.

Pamätáte si na „Russiagate“ (v skutočnosti, samozrejme, Russia Rage)? Aká irónia! Rusko sa nikdy ani zďaleka nepriblížilo (ani sa o to nepokúšalo) mať amerického prezidenta pod kontrolou. To všetko boli nezmysly. Nakoniec však „Russiagate“ urobila dve veci: dala Trumpovi (zásadne realistický, aj keď prehnaný) pocit, že sa stal obeťou ohováračskej kampane, a medzi voličmi pomohla Trumpovi k jeho zúrivému návratu, bez ktorého by teraz nebol pri moci. Klam a masová hystéria okolo „Russiagate“ – čo bola tá slávna americká vec, nič-burger – vydláždili cestu pre moc, ktorá skutočne ovláda Trumpa a skutočne spôsobuje Amerike obrovské škody: Izrael a jeho lobby.

Oslobodia sa niekedy Američania od jediného štátu a siete, ktoré na nich skutočne viedli najúspešnejšiu operáciu podvratnej činnosti a ovládnutia štátu v dejinách? Ktovie? Vieme, že by to vyžadovalo viac než len ukončenie vydierania podobného Epsteinovi. Trumpovi zarytí nepriatelia, Joe Biden a Kamala Harrisová, nám len nedávno ukázali, že americká „elita“ je Izraelom a jeho zločinmi fascinovaná, a to aj z dôvodov, od úplatkov až po zdieľanie odporného šialenstva sionizmu. Ak USA niekedy budú chcieť získať späť svoju nezávislosť od Izraela, toto všetko bude musieť preč.