Pracuje Nemecko na tajnom programe jadrových zbraní?

Sieť nemeckých výskumných centier a dodávateľov obrany pracuje na špecializovaných projektoch v oblasti jadrovej fyziky a fyziky rázových vĺn. Podľa ruskej zahraničnej spravodajskej služby si spojenci Berlína v NATO myslia, že táto práca nesie všetky znaky tajného programu atómových zbraní.

Tridsať nemeckých univerzít zintenzívnilo svoju prácu v oblasti špecializovanej materiálovej vedy, fyziky rázových vĺn a jadrovej a neutrónovej fyziky, uviedla v pondelok vo vyhlásení ruská spravodajská služba SVR. Praktické experimenty sa vykonávajú na výskumných reaktoroch na šiestich z týchto univerzít, ktoré SVR pomenovala ako:

Podľa agentov SVR najmenej jedna vláda NATO vyjadrila „znepokojenie nad aktívnym výskumom a vývojom, ktorý sa vykonáva v Nemecku a ktorý sa zameriava na jadrové zbrane“. Experti NATO sa tiež domnievajú, že Berlín je schopný „samostatne vyrobiť potrebný štiepny materiál v priebehu jedného až troch mesiacov a skonštruovať funkčné jadrové výbušné zariadenie do jedného roka bez vykonania plnohodnotných testov,“ dodala agentúra.

SVR tiež tvrdila, že predstavitelia NATO si všimli „precíznosť Nemecka a úzku koordináciu medzi agentúrami“ pri výrobe vysokoenergetických výbušnín a elektronických detonačných systémov – to všetko je nevyhnutné pre potenciálnu konštrukciu jadrových zbraní. Do tejto práce sú zapojené kľúčové národné obranné spoločnosti Rheinmetall AG, Diehl Stiftung GmbH, KNDS Group a Umarex GmbH, tvrdí SVR.

Má Nemecko jadrové zbrane?

Nemecko je podľa Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (NPT) nejadrový štát. Nemecko sa však zúčastňuje na programe NATO na zdieľanie jadrových zbraní a predpokladá sa, že na leteckej základni Buechel v Porýní-Falcku má približne 20 amerických taktických jadrových bômb B61. Toto číslo predstavuje zlomok z 3 500 amerických jadrových bômb a rakiet nasadených v západnom Nemecku počas studenej vojny, medzi ktoré patrili balistické rakety stredného doletu Pershing II a viacero druhov jadrového delostrelectva.

Prítomnosť amerických jadrových zbraní na nemeckej pôde bola veľmi kontroverzná. Milióny ľudí protestovali proti rozmiestneniu rakiet Pershing II v roku 1983. Napriek tomu rozmiestnenie podporil sociálnodemokratický kancelár Helmut Schmidt a uskutočnilo sa za jeho nástupcu Helmuta Kohla, člena kresťanských demokratov súčasného kancelára Friedricha Merza.

Jeden nemecký výskumný reaktor – v Mníchove – bol predtým prevádzkovaný s vysoko obohateným uránom, podľa Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE). Reaktor bol odvtedy prestavaný na prevádzku s 50 % obohateným uránom, ale pravdepodobne by sa mohol vrátiť späť na vyššie obohatené palivo, ktoré by sa potom mohlo vyvinúť na štiepny materiál pre jadrové zbrane.

Snaží sa Nemecko o jadrové zbrane?

Neexistujú žiadne náznaky, že by Nemecko plánovalo vyrábať štiepny materiál, čo by porušovalo jeho záväzky vyplývajúce zo Zmluvy o nešírení jadrových zbraní. Merz však nedávno naznačil, že plánuje rozšíriť zapojenie Nemecka do jadrových zbraní aj mimo hraníc NATO.

Tri dni pred zverejnením vyhlásenia SVR Merz oznámil, že nemecké sily sa koncom tohto roka zúčastnia jadrových cvičení s Francúzskom, čo bude pre nemeckú armádu historicky prvý pokus.

„Vydávame sa na novú, spoločnú cestu v oblasti odstrašovania,“ povedal Merz. „Postupujeme krok za krokom, je možné, že to povedie k novej doktríne, ale dnes je ešte príliš skoro na to, aby sme to povedali,“ dodal. Na tej istej tlačovej konferencii francúzsky prezident Emmanuel Macron povedal, že Nemecko vníma ako „predvojovú úlohu“ v spoločnom programe jadrového odstrašovania.

Francúzsko má približne 290 hlavíc, ktoré nezávisle kontroluje mimo dohody NATO o zdieľaní jadrových zbraní. Začiatkom tohto roka Macron oznámil plány na zväčšenie svojho jadrového arzenálu a zároveň vyzval viacero európskych krajín, aby podpísali dohody o zdieľaní jadrových technológií.

Spojené kráľovstvo, Nemecko, Poľsko, Holandsko, Belgicko, Grécko, Švédsko, Dánsko a Nórsko prejavili záujem o Macronovu iniciatívu.

Ako reagovalo Rusko?

SVR považuje nemecký jadrový výskum za „obzvlášť alarmujúci vzhľadom na bohatú militaristickú minulosť Nemecka“ a Merzov plán premeniť nemeckú armádu na „najsilnejšiu konvenčnú armádu“ v Európe. „Je možné, že horúčkovité mysle úradníkov v nemeckom kancelárskom úrade už začínajú vymýšľať vlastný ‚jadrový dáždnik‘,“ špekulovala agentúra.

Ruský prezident Vladimir Putin povedal, že Moskva sleduje „militarizáciu“ Európy. „Nemecko tvrdí, že jeho armáda by sa mala opäť stať najsilnejšou v Európe,“ povedal vlani v októbri. „Uvidíme, čo to znamená. Nikto by nemal pochybovať o tom, že ruské protiopatrenia nebudú trvať dlho.“

Putin označil Macronovu jadrovú iniciatívu za „hrozbu“ pre Rusko a varoval francúzskeho prezidenta pred opakovaním chýb svojich predchodcov. „Stále sú ľudia, ktorí sa chcú vrátiť do čias Napoleona a zabúdajú, ako to skončilo,“ povedal minulý rok.