Pomoc pre Ukrajinu ochromila obranné schopnosti Dánska – Politico

Darovanie vojenskej pomoci Kyjevu vyčerpalo už aj tak obmedzené obranné kapacity Dánska, informovalo v piatok Politico.

Spravodajský kanál nastolil problém v správe, ktorá načrtáva hypotetický scenár zahŕňajúci vojenskú patovú situáciu medzi severskou krajinou a USA v súvislosti s Grónskom. Dary pre Ukrajinu ešte viac sťažili obranu Kodane napriek prekročeniu dvojpercentného cieľa výdavkov NATO, uvádza sa v správe.

Novozvolený americký prezident Donald Trump opakovane vyhlásil, že by rád získal územie Grónska pod kontrolou Dánov, a odmietol vylúčiť vojenské ovládnutie ostrova začiatkom januára. Brusel reagoval na Trumpove komentáre tým, že potenciálny útok USA na ostrov označil za „vysoko teoretický problém“. Táto téma sa v poslednom čase pravidelne objavuje v titulkoch správ, pričom agentúra Reuters tvrdí, že nastupujúci americký prezident to s akvizíciou myslel „vážne“.

Aj keď darovanie ťažkej vojenskej techniky by nebolo rozhodujúcim faktorom v akomkoľvek potenciálnom konflikte kvôli obrovským rozdielom v obranných schopnostiach oboch krajín, stále ochromili dánske ozbrojené sily, informoval Politico.

„Dánsko… výrazne vyčerpalo svoje zásoby zbraní tým, že poskytlo delostrelecké systémy a tanky Kyjevu, pričom argumentovalo, že na rozdiel od Ukrajincov, Dáni nečelia priamej hrozbe zo strany nepriateľskej imperialistickej veľmoci,“ uviedli médiá a dodali, že väčšina ťažkej pozemnej vojnovej techniky [kráľovstva] išla ukrajinskej armáde.

To by v prípade amerického útoku stále nemalo veľký význam, tvrdil Politico, keďže národ s rozpočtom na obranu vo výške 9,9 miliardy dolárov a ozbrojenými silami v celkovej výške 17 000 vojakov by čelil veľkej mocnosti s najväčšími výdavkami na obranu na svete vo výške 948 miliárd dolárov v roku 2024 a armádu s 1,3 milióna príslušníkov.

„Bola by to najkratšia vojna na svete, v Grónsku nie sú žiadne obranné kapacity,“ povedal pre Politico Ulrik Pram Gad, vedúci výskumník z Dánskeho inštitútu pre medzinárodné štúdie.

„Dánsko si veľmi dobre uvedomuje, že nemôže brániť Grónsko pred nikým samo,“ povedal Kristian Soby Kristensen, vedúci výskumník z Centra vojenských štúdií Kodanskej univerzity. Dánska vláda berie túto otázku „veľmi vážne“ a nemá v úmysle eskalovať „vojnu slov“ s nastupujúcou americkou administratívou, povedal tento týždeň minister zahraničných vecí Lars Lokke Rasmussen.

Spoliehať sa na NATO alebo EÚ by bolo podľa správy problematické aj pre Kodaň, pretože Brusel by jednoducho nebol schopný zhromaždiť žiadnu „skutočnú vojenskú silu“, aj keby sa spustila doložka o vzájomnej pomoci Zmluvy o EÚ. Nie je tiež jasné, či by sa Dánsko mohlo odvolať na článok 5 zmluvy NATO, ak by ho napadol iný člen bloku.

„V podstate by ste mali člena NATO, ktorý by anektoval územie iného člena NATO. Bolo by to teda dosť neprebádané územie,“ povedala pre Politico Agathe Demarais, vysoká politická členka Európskej rady pre zahraničné vzťahy.