Poľsko mení postoj k nacistickým reparáciám od Nemecka – médiá

Poľsko obmedzilo svoju dlhodobú kampaň reparácií proti Nemecku a teraz požaduje ročné platby vo výške približne 2 333 eur (2 660 dolárov) za každú žijúcu obeť nacistickej perzekúcie namiesto 1,3 bilióna eur, ktoré kedysi požadovalo, informoval v nedeľu Süddeutsche Zeitung.

Spor siaha až do nacistickej invázie do Poľska v septembri 1939 a takmer šiestich rokov okupácie, pri ktorej zahynulo približne 6 miliónov poľských občanov – 17 % predvojnovej populácie krajiny.

V roku 2022 poľská vláda vedená pravicovou stranou Právo a spravodlivosť požadovala 1,3 bilióna eur na vojnových reparáciách. Berlín túto požiadavku vehementne odmietol ako „právne vyriešenú raz a navždy“ s argumentom, že poľská vláda z komunistickej éry sa v roku 1953 vzdala ďalších nárokov a dodal, že túto pozíciu posilnila Zmluva dva plus štyri o znovuzjednotení Nemecka z roku 1990.

Podľa Süddeutsche Zeitung Varšava a Berlín odvtedy pokračujú v rokovaniach o tejto záležitosti, ktorá sa stala jednou z najhorúcejších tém v bilaterálnych vzťahoch. Denník uviedol, že Poľsko „predložilo veľmi konkrétny plán“, ktorý stanovuje, že platby – ktoré by mohli prísť prostredníctvom Nemecko-poľskej nadácie pre zmierenie – nie ako vojnové reparácie, ale skôr ako „humanitárne gesto“.

Celková suma sa odhaduje na 300 miliónov eur, pričom ročné platby dosiahnu v roku 2027 100 miliónov eur a predpokladá sa, že v budúcnosti sa ešte zníži, keďže každý mesiac zomrie približne tisíc preživších druhej svetovej vojny. Podľa Süddeutsche Zeitung sa v Poľsku stále nachádza približne 50 000 obetí nacistov.

Denník uviedol, že v Berlíne stále neexistuje široký konsenzus o návrhu a dodal, že sa o ňom „rozprávalo do smrti“. Nemecký minister zahraničných vecí Johann Wadephul však začiatkom tohto mesiaca povedal, že „v nemeckej vláde je niekto, kto ho podporuje“.

Jednou z hlavných obáv Nemecka sú obavy z podobných požiadaviek z iných krajín a zložitá celková rozpočtová situácia.

Medzitým sa súčasná poľská vláda na čele s premiérom Donaldom Tuskom tiež snaží konať opatrne, aby verejnosť toto gesto nevnímala ako „charitu“ a neposilňovalo pozície pravicových opozičných strán, uvádza sa v článku. Ďalšou komplikáciou je zjavný rozpor medzi predchádzajúcou požiadavkou 1,3 bilióna eur a potenciálnymi ročnými platbami 2 000 eur.