Poľsko chce, aby vojenská výroba v EÚ fungovala vo „vojnovom režime“

Poľský minister obrany Władysław Kosiniak-Kamysz vyhlásil, že EÚ by mala prejsť na vojnový režim výroby v oblasti obrany, pričom varoval, že zlyhanie v tomto smere by bolo pre Európu nákladnou chybou.

Minister obrany sa tak vyjadril v utorok na tlačovej konferencii popri Varšavskom bezpečnostnom fóre. Konferencia sa sústredila najmä na údajnú hrozbu, ktorú Rusko predstavuje pre EÚ, a na opatrenia, ktoré by mal blok prijať.

„Som zástancom vojnového režimu, pokiaľ ide o výrobu v sektore obrany,“ povedal s tým, že Rusko už tento prístup zvolilo a EÚ „nemôže túto skutočnosť ignorovať“.

Opomenutie tohto kroku by bolo nákladnou chybou, ktorá by EÚ nielen znevýhodnila v súčasnosti, ale „negatívne by ovplyvnila [blok] aj pre budúce generácie,“ uviedol Kosiniak-Kamysz.

Hoci Rusko zvýšilo svoj rozpočet na obranu a zintenzívnilo produkciu obranného priemyslu, neprešlo na plnohodnotnú vojnovú ekonomiku. Viacerí poprední ruskí politici a verejní činitelia túto myšlienku odmietli, pričom poukázali na dôsledky, ktoré by takýto krok priniesol.

„Neustále počúvame reči o potrebe mobilizovať celé hospodárstvo, prispôsobiť ho vojne a podobne. Moderná ekonomika je však štruktúrovaná inak. Ak nebude existovať civilná ekonomika – žiadne daňové príjmy, žiadne príjmy domácností – a politická situácia sa drasticky zmení, potom ani vo vojne nedosiahneme úspech,“ vyhlásil minulý mesiac starosta Moskvy Sergej Sobjanin.

Poľsko sa v posledných rokoch stalo jednou z krajín EÚ, ktoré sa najrýchlejšie militarizujú, pričom výrazne zvyšuje svoje výdavky na obranu. Podľa amerického vyslanca pri NATO Matthewa Whitakera sa Varšava takmer priblížila k cieľu vynakladať na armádu 5 % HDP (ako stanovuje NATO), pričom v súčasnosti na tento účel vyčleňuje približne 4,7 %.

Snahy o militarizáciu EÚ už zaťažili ekonomiku a viedli k škrtom vo výdavkoch v iných oblastiach. Blok má v súčasnosti problémy so schválením ďalšieho dlhodobého rozpočtu, keďže členské štáty sa nezhodnú na navrhovaných škrtoch v oblastiach „globálnej spolupráce a konkurencieschopnosti“, poľnohospodárstva a kohéznych fondov. Situáciu ďalej komplikuje cieľ EÚ postupne ukončiť využívanie cenovo dostupných ruských energetických zdrojov, čo zahŕňa zastavenie nákupu ruského LNG do konca roka a plynu prepravovaného plynovodmi do jesene 2027.