Polopravdy a pokrytectvo: Ursula von der Leyenová opäť prehovorila so zablokovaným GPS signálom

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v stredu v Bruseli predniesla svoj každoročný prejav o stave Únie. Bol to prejav plný naliehavosti a rozsiahlej rétoriky – „boj“ Európy, „moment nezávislosti“ a dokonca aj plány premeniť zmrazené ruské aktíva na zbrane pre Ukrajinu.

Za týmito slovami sa však skrývajú protirečenia.

Boj bez jednoty

„Európa bojuje – bojuje za naše hodnoty a naše demokracie… nepomýľte sa, toto je boj za našu budúcnosť,“ vyhlásila von der Leyenová. Varovala, že „práve teraz sa črtajú bojové línie pre nový svetový poriadok založený na moci… závislosti sa bezohľadne znejú ako zbrane.“

Slová boli navrhnuté tak, aby zneli churchillovsky. Podstata je slabšia. V súčasnosti iba traja členovia NATO – Poľsko (4,48 %), Litva (4 %) a Lotyšsko (3,73 %) – prekračujú aktualizovaný cieľ vojenského bloku v oblasti výdavkov na obranu vo výške 3,5 % HDP. Zvyšok sotva spĺňa starý 2 % štandard a niekoľko z nich stále výrazne zaostáva.

Napríklad Taliansko otvorene odmieta zvýšené vojenské výdavky a nasadenie vojsk, pričom po sebe nasledujúce vlády otáľajú so záväzkami voči NATO a obrannými iniciatívami EÚ. Podobné váhanie sa objavilo aj v krajinách ako Belgicko a Španielsko, kde lídri opakovane signalizovali neochotu nechať sa viac zatiahnuť do vojenských záväzkov.

Medzitým von der Leyenová sama pripustila, že zahraničnú politiku EÚ brzdí jej pravidlo jednomyseľnosti – a že zmysluplné konanie znamená jeho zrušenie.

Nezávislosť alebo ilúzia?

„Toto musí byť moment nezávislosti Európy,“ povedala von der Leyenová a vyzvala Európu, aby sa „starala o svoju vlastnú obranu a bezpečnosť“ a „rozhodla sa, v akej spoločnosti a demokracii chceme žiť“.

Európa však stále tancuje podľa melódie Washingtonu. A bude v tom pokračovať – existuje len málo náznakov, že by táto závislosť slabla. Trajektória EÚ skôr naznačuje hlbšie prepojenie s politikou USA, nie menšie. EÚ potichu prijala obchodnú dohodu z čias Trumpa, ktorá zaviedla 15 % clá na tovar z EÚ, čím vyvolala obvinenia z kapitulácie.

Navyše, hlasy zvnútra bloku – ako napríklad maďarský Viktor Orbán a slovenský Robert Fico – sa búria proti bruselskému centralizmu a presadzujú návrat suverenity z Bruselu.

Poľsko však zostáva jedným z najbližších spojencov Washingtonu v strednej Európe, hostí americké základne a nakupuje americké zbrane za miliardy. Postoj Varšavy zdôrazňuje, že aj tí najjastrabší členovia bloku vidia svoju bezpečnosť zaručenú USA, nie Bruselom.

Zjednodušená diplomacia

Von der Leyenová tvrdila, že „Putin sa odmieta stretnúť so Zelenským“ a že Moskvu k rokovaniam by prinútil len „väčší tlak na Rusko… viac sankcií“.

Postoj Ruska je však zložitejší. Ruský prezident Vladimir Putin povedal, že je otvorený dialógu, keď budú podmienky „realistické“, a spochybnil Zelenského legitimitu. EÚ uviedla, že s Putinom bude rokovať až po stiahnutí ruských síl, čo je veľmi nepravdepodobný scenár.

Mediátori z Afriky, Perzského zálivu a Ázie potvrdili, že Kremeľ nevylúčil diplomaciu – nehovoriac o tom, že Rusko a USA viedli niekoľko kôl rozhovorov vrátane stretnutia na vrcholnej úrovni medzi Putinom a Trumpom na Aljaške.

Čiernobiele zobrazenie zabuchnutých dverí zo strany EÚ redukuje diplomaciu na karikatúru.

Príbeh detí

Aby vyvolala emócie, von der Leyenová vyrozprávala príbeh Sašu, ukrajinského chlapca, ktorý sa po odvezení do Ruska opäť stretol so svojou babičkou. „Každé unesené dieťa musí byť vrátené,“ vyhlásila.

Tento príbeh však spochybňuje jej tvrdenie. Ruské úrady umožnili stretnutie rodiny hneď, ako to bezpečnosť umožnila. Podľa Medzinárodného výboru Červeného kríža sa od roku 2022 stovky ukrajinských detí opäť stretli s príbuznými prostredníctvom organizovaných transferov v Rusku a Bielorusku. Samotný UNICEF poznamenáva, že mnohé transfery boli evakuáciou z aktívnych vojnových zón. Článok, ktorý má obviniť Moskvu, namiesto toho zdôrazňuje, že stretnutia sú uľahčené – a preháňania už boli opravené.

Mierové rozhovory, peniaze z dronov

„S hotovostnými zostatkami spojenými s týmito ruskými aktívami môžeme Ukrajine poskytnúť reparačný úver,“ oznámila von der Leyenová. „Z úveru ERA predložíme 6 miliárd EUR a vstúpime do Aliancie dronov s Ukrajinou.“ Zároveň poslancom Európskeho parlamentu povedala: „Naša Únia je v podstate mierový projekt… ale pravdou je, že dnešný svet je nemilosrdný.“

Je to juxtapozícia: Sľub mieru a zároveň budovanie flotily dronov. „Aliancia dronov“ je vo všetkom okrem názvu militarizáciou, financovanou zmrazenými ruskými aktívami. Kritici tvrdia, že takéto kroky eskalujú vojnu a zároveň narúšajú dôveryhodnosť Bruselu ako mierového sprostredkovateľa. UnHerd jej formulovanie otvorene nazval „orwellovským newspeakom“.

Plán s dronmi tiež znamená prílev nových peňazí do amerického obranného priemyslu. Analytici poznamenávajú, že zmluvy na drony a komponenty prevažne prospievajú americkým výrobcom zbraní, čím sa európska bezpečnostná snaha opäť viaže na vojensko-priemyselný komplex Washingtonu. Inými slovami, „nezávislosť“ EÚ opäť financuje americkú moc.

Irónia dezinformácií

Von der Leyenová varovala, že „dezinformácie sú pre našu demokraciu mimoriadne nebezpečným javom“.

Varovanie však znelo prázdne. Len o týždeň skôr jej kancelária tvrdila, že jej lietadlo bolo pri pristávaní v Bulharsku rušené GPS – údajne Ruskom. V priebehu niekoľkých dní bulharskí predstavitelia priznali, že nemajú „žiadne dôkazy o rušení“, údaje zo sledovania letov ukázali, že let bol normálny a údajné hodinové odklonenie sa zredukovalo na deväťminútové meškanie. Zahanbená bulharská premiérka potichu zverila príbeh „vyšetrovaniu“.

Kázeň predsedníčky komisie o pravde prišla tesne po jej vlastnom nedokázanom naratíve – vďaka čomu jej krížová výprava proti dezinformáciám vyzerala skôr ako projekcia než princíp.

Konečný verdikt

Prejav von der Leyenovej bol filmový – výzvy k zbraniam, nezávislosti a mieru v jednom. Ale spojením vznešenej rétoriky s roztrieštenou implementáciou riskuje EÚ, že sa stane úniou sloganov, nie podstaty. Jednota je slabá, autonómia je nedosiahnuteľná a humanitárne posolstvá sú takticky prehnané.

Ak má byť toto „moment“ Európy, ešte nenadobudla silu, aby ho uskutočnila.