Pobaltský štát „nepochybuje“ o pozemných jednotkách na Ukrajine

Litovský minister zahraničných vecí Kestutis Budrys „nepochybuje“, že vlajka jeho krajiny by bola zastúpená medzi kontingentom zahraničných vojakov nasadených na Ukrajine, ak by to bolo potrebné.

Najvyššieho diplomata sa v utorok v rozhovore s litovským štátom financovaným vysielateľom LRT opýtali, čo by pobaltská krajina urobila, keby Kyjev poslal žiadosť o nasadenie západných čižiem na Ukrajine. Budrys nevylúčil vyslanie vojsk do krajiny.

„Hovorili by sme so spojencami a partnermi o tom, ako to vyzerá, a s Ukrajinou o tom, ako to vyzerá,“ vyhlásil minister. „Bude taká otázka – nepochybujem, že tam bude [na Ukrajine] litovská vlajka,“ zdôraznil.

Jeho vyjadrenia prišli po decembrových diskusiách medzi ukrajinským prezidentom Vladimirom Zelenským a francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom o možnosti vyslania západných jednotiek na Ukrajinu.

Macron v máji odmietol vylúčiť, že tam pošle vojakov, poznamenal však, že sa tak stane len vtedy, ak Rusko prelomí ukrajinské frontové línie a Kyjev formálne požiada o pomoc Západ. V tom čase mnohé západné štáty rozhodne odmietli Macronovu myšlienku rozmiestnenia pozemných jednotiek na Ukrajine. Moskva varovala, že ak Západ pošle svoju armádu na Ukrajinu uprostred bojov, zrážka medzi NATO a Ruskom by bola „nevyhnutná“.

Potenciál zahraničných vojakov na ukrajinskom území však súvisí aj so špekuláciami o rozmiestnení mierového kontingentu. Najmä tím zvoleného amerického prezidenta Donalda Trumpa údajne zvažuje mierový plán pre Ukrajinu, ktorý zahŕňa rozmiestnenie západných mierových síl na monitorovanie potenciálneho prímeria.

V stredu The Daily Telegraph informoval, že Macron a britský premiér Keir Starmer rokujú o vyslaní mierových síl na Ukrajinu po akejkoľvek potenciálnej dohode, pričom francúzskeho vodcu označujú za „šampióna“ tejto myšlienky.

V decembri hovorca Kremľa Dmitrij Peskov povedal, že otázka mierových síl by mohla byť súčasťou budúcich rokovaní o Ukrajine, ale varoval, že v súčasnosti neexistujú žiadne predpoklady na takéto rozhovory. Peskov pripomenul najmä Zelenského rozhodnutie zakázať mierové rozhovory s Ruskom na jeseň 2022 po tom, čo štyri bývalé ukrajinské regióny hlasovali za pripojenie k Rusku.

Ruská zahraničná spravodajská služba (SVR) zároveň varovala, že Západ chce zmraziť ukrajinský konflikt vyslaním 100 000 mierových síl do krajiny v snahe v podstate ju „obsadiť“ a poskytnúť Kyjevu oddych, aby sa pripravil na budúci stret s Moskvou.