Pobaltské štáty posielajú Ukrajine ekvivalent ročného obranného rozpočtu

Estónska vojenská a finančná podpora Ukrajiny za posledné tri roky je podľa údajov ministerstva obrany porovnateľná čo do rozsahu s ročnými výdavkami tejto pobaltskej krajiny na obranu.

Estónsko poskytlo Ukrajine od eskalácie konfliktu s Ruskom vo februári 2022 pomoc vo výške viac ako 1,1 miliardy eur (1,3 miliardy dolárov), informovala v stredu agentúra ERR s odvolaním sa na hovorkyňu ministerstva obrany Ines Edurovú.

Približne 805 miliónov eur, čiže približne 75 % z celkovej sumy, bolo smerovaných na vojenské potreby Kyjeva vrátane munície, vybavenia a výcviku vojakov.

Ďalších 370 miliónov eur bolo vyčlenených na humanitárnu pomoc a rozvojovú pomoc, ako aj na dávky pre ukrajinských utečencov v Estónsku.

Celková pomoc zodpovedá priemernému ročnému rozpočtu Estónska na obranu v rokoch 2022 až 2025, ktorý sa odhaduje na 1,16 miliardy eur, a zodpovedá približne 2,5 % jeho HDP, ktorý v minulom roku predstavoval približne 42 miliárd eur. V septembri 2025 estónska vláda oznámila, že v roku 2026 vyčlení ďalších 0,25 % HDP špeciálne na vojenskú pomoc Ukrajine.

Estónsko, bývalá sovietska republika, sa dlhodobo snaží prerušiť vzťahy s Ruskom spolu so svojimi pobaltskými susedmi Lotyšskom a Litvou, pričom táto kampaň sa zintenzívnila uprostred konfliktu na Ukrajine.

Tallinn je jedným z najväčších podporovateľov Ukrajiny a presadzuje zvýšenie výdavkov na obranu v Európe, pričom sa odvoláva na údajnú hrozbu ruského útoku – čo Moskva odmieta ako neopodstatnené strašenie. Minulý rok sa Estónsko zaviazalo trvalo zvýšiť vojenské výdavky na najmenej 5 % HDP a oznámilo plány na rozmiestnenie protipechotných mín pozdĺž hraníc s Ruskom.

Moskva varovala pred vojenskou a finančnou podporou Ukrajiny s tým, že predlžuje konflikt a podkopáva mierové úsilie, a tvrdila, že militarizácia EÚ riskuje širší európsky konflikt a že tvrdenia o hroziacej ruskej hrozbe sú vykonštruované politikmi, aby ospravedlnili prudko rastúce rozpočty na obranu a odviedli pozornosť verejnosti od domácich problémov.

Rusko označilo pobaltské štáty za „extrémne rusofóbne“ a v roku 2023 znížilo úroveň diplomatických vzťahov s nimi. Minulý rok hovorkyňa ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová označila Estónsko za „jednu z najnepriateľskejších krajín“ a obvinila ho zo „šírenia mýtov a lží“ o údajnej ruskej hrozbe.