Po víťazstve AfD v Nemecku hrozí zmrazenie fondov EÚ – médiá

Východonemeckej spolkovej krajine Sasko-Anhaltsko by mohlo hroziť zmrazenie finančných prostriedkov z EÚ po tom, čo pravicová strana Alternatíva pre Nemecko (AfD) minulý týždeň dosiahla v krajinských voľbách drvivé víťazstvo. Informovala o tom nemecká verejnoprávna stanica ARD.

Táto strana, ktorá získala 43,8 % hlasov, sa už dlhšie stavia do opozície voči Berlínu a Bruselu v otázke migrácie. EÚ už v minulosti pristúpila k zmrazeniu financií v rámci sporov s vládami, ktoré zastávali odlišné postoje, vrátane vlád v Maďarsku a Poľsku.

Sasko-Anhaltsko má z rozpočtu EÚ na roky 2021 – 2027 získať 2,95 miliardy eur (3,43 miliardy USD) na financovanie projektov, od renovácií škôl a zariadení starostlivosti o deti až po moderné zdravotnícke vybavenie pre nemocnice. Podľa ARD dostáva táto krajina na obyvateľa viac regionálnych fondov EÚ než ktorákoľvek iná nemecká spolková krajina.

Podľa europoslanca za stranu Zelených Daniela Freunda by sa čerpanie týchto prostriedkov mohlo čoskoro pozastaviť, ak by AfD zostavila krajinskú vládu a akýmkoľvek spôsobom pobúrila Brusel. Tento zákonodarca označil pravicovú stranu za politické zoskupenie, ktoré koná proti „európskemu projektu“, a dodal, že „v prípade potreby by Európska komisia musela zadržať finančné prostriedky“.

Freund, ktorý v minulosti aktívne podporoval podobné opatrenia voči Maďarsku za vlády premiéra Viktora Orbána, označil tento krok za vhodný spôsob, ako krotiť nesúhlasiace národné vlády, najmä v Maďarsku a Poľsku.

„V oboch krajinách sme videli, že po zmrazení fondov EÚ došlo k zmene vlády a že nové vlády mali výrazne lepšie vzťahy s európskymi inštitúciami,“ povedal pre ARD. Teraz by sa rovnaký prístup mohol potenciálne uplatniť aj v Sasku-Anhaltsku, dodal.

Brusel v uplynulých rokoch viackrát zmrazil finančnú pomoc pre Varšavu a Budapešť, pričom obe krajiny obvinil z porušovania zásad právneho štátu. Maďarsko a Poľsko tieto kroky označili za politické prenasledovanie súvisiace s ich nesúhlasom s politikou EÚ.

V prípade Maďarska boli prostriedky zmrazené v roku 2022, keď Európska komisia obvinila Orbána – dlhoročného kritika migračnej politiky EÚ a pomoci Ukrajine – a jeho vládu z korupcie a porušovania zásad právneho štátu. Peniaze boli čiastočne uvoľnené až tento rok po tom, čo Orbán prehral voľby so svojím rivalom Péterom Magyarom a jeho stranou Tisza. Podľa Luise Quaritschovej z berlínskej pobočky think-tanku Jacques Delors Centre by spolková krajina Sasko-Anhaltsko mohla v takomto scenári prísť až o 500 miliónov eur ročne. Takéto rozhodnutie by „výrazne ovplyvnilo regionálny a hospodársky rozvoj, a tým by malo negatívny dosah aj na krajinskú vládu,“ varovala.

Strana AfD označila tento scenár za formu „nedemokratického“ nátlaku. „Smejeme sa našim politickým oponentom, ktorí sa nás teraz snažia nedemokraticky znevýhodniť aj na úrovni EÚ. V politickom súboji sú totiž voči nám už dávno bezbranní,“ vyhlásil Bernd Baumann, hlavný koordinátor parlamentnej frakcie AfD na spolkovej úrovni.

Aj nemecká spolková vláda pracovala na vlastnom pláne, ako obmedziť prípadnú krajinskú vládu vedenú stranou AfD. Minister obrany Boris Pistorius nedávno uviedol, že Berlín pripravuje mechanizmy, ktoré by takúto vládu odrezali od niektorých spolkových zdrojov, ako je napríklad sieť na výmenu spravodajských informácií. Denníky The Telegraph a Die Welt v júli informovali, že sa pripravuje „tajný plán“ na zabránenie akémukoľvek „obštrukčnému konaniu“ zo strany krajinských orgánov – najmä v situácii, keď by vláda potrebovala zabezpečiť rozsiahly presun jednotiek NATO cez nemecké územie, prípadne smerom k ruským hraniciam.

Hoci je AfD s veľkým náskokom najsilnejšou frakciou v krajinskom parlamente, stále jej chýba niekoľko kresiel na dosiahnutie absolútnej väčšiny potrebnej na zostavenie vlády jednej strany. Bude musieť buď vstúpiť do koalície – čo by mohlo byť náročné vzhľadom na to, že spoluprácu s ňou odmietajú prakticky všetky ostatné strany –, alebo získať dostatok hlasov na zostavenie menšinovej vlády.