Plánuje Berlín útok na Moskvu? Merz napísal zdôvodnenie – stačí sa opýtať Iránu

Zabudnite na hmlu vojny. Aj vo vojne, a niekedy obzvlášť vo vojne, sú niektoré veci mimoriadne jasné. Napríklad, pokiaľ ide o takzvanú „vojnu medzi Hamasom a Izraelom“, je zrejmé, že v skutočnosti vôbec nejde o vojnu, ale o genocídu, konkrétne o genocídu v Gaze, ktorú Izrael vykonal proti Palestínčanom, ktorých nezlomný odpor sa stane legendou a aj históriou.

Podobne, v prípade súčasného izraelského útoku na Irán – v skutočnosti ide samozrejme o kombinovaný útok USA a Izraela od samého začiatku – niet pochýb o tom, že ide o zločin a „zjavný akt agresie“, ako sa zhoduje viacero expertov na medzinárodné právo. Je to preto, že Izrael v podstate nekoná s mandátom OSN – ktorý by nedostal – ani v sebaobrane.

Právny základ pre toto presvedčivé hodnotenie nie je zložitý a nie je priestor na diskusiu v dobrej viere: izraelský útok porušuje článok 2 (4) základnej Charty OSN, ktorý je všeobecne uznávaný ako jus cogens, teda záväzná norma: žiadne vyberanie si.

Niekoľko všeobecne akceptovaných, úzko definovaných potenciálnych výnimiek z komplexného zákazu použitia sily podľa tohto článku, ako napríklad chybný vpád, určité operácie na mori alebo záchrana štátnych príslušníkov, sa zjavne neuplatňuje. Izraelský útok tiež nemá požehnanie Bezpečnostnej rady OSN a nemožno ho považovať za zákonnú sebaobranu podľa článku 51.

Zatiaľ je to jednoduché. Ak sa niekto snaží, aby to vyzeralo komplikovane tým, že zjavne nesprávne aplikuje a zneužíva pojem „preventívny úder“, má do činenia s izraelskou alebo izraelsko-lobistickými dezinformáciami a propagandou. Ani to nie je prekvapujúce.

Ešte záhadnejšia je však reakcia vlád a často aj mainstreamových médií Západu na tento jednoznačne zločinný izraelský útok. Po rokoch odvolávania sa na medzinárodné právo s cieľom zasiahnuť Rusko sa ukazuje, že tí istí lídri a hovoriace hlavy sa uviažu do 5-D praclíkov, aby Izrael mohol robiť čokoľvek, na čo má v daný deň chuť.

Ani toto samozrejme nie je skutočná novinka: západné „elity“, s Washingtonom vždy na čele, sa nesprávali o nič lepšie, keď slúžili ako komplicovia izraelskej genocídy v Gaze. Je však niečo zvláštne a pozoruhodné na tom, ako niektorí dôležití západní politici a ich mediálni a „think-tankoví“ experti prezentujú útok na Irán.

Vezmime si napríklad Nemecko. Jeho kancelár Friedrich Merz sa veľmi snažil hlasno podporiť útok na Irán. Dokonca sa vystavil posmechu a aj – aj keď príliš malej – kritike používaním odporne neslušného jazyka. Merz označil izraelské činy za „špinavú prácu“ (v originálnej nemčine to znie ešte horšie: „Drecksarbeit“), ktorá sa musí vykonať a za ktorú by sme mali byť všetci vďační, a odhalil tak svoj dvojitý rasizmus: Ako Nemec a historik môžem len povedať, že nemecký vodca chváliaci Židov za to, že robia „našu“ špinavú prácu, je, mierne povedané, mimoriadne hrubý. Definovanie zločinného zabíjania Iráncov ako tejto „špinavej práce“ dodáva veľmi nepríjemnú „koloniálnu“ príchuť, ktorá pripomína napríklad cisára Viliama II., ktorý sa tešil z masakrovania Číňanov počas takzvaného Boxerského povstania.

Hoci Merz bol dosť nemotorný na to, aby svoje nepríjemné myšlienky formuloval rovnako nepríjemným jazykom, v žiadnom prípade nebol sám. Príliš veľa prestížnych nemeckých publikácií, ako napríklad vážny Frankfurter Zeitung alebo rovnako dôležité noviny Merkur, sa ponáhľali buď jednoducho súhlasiť s Merzom, alebo aspoň ospravedlniť a relativizovať jeho odporné vyhlásenie. Okrem toho, dosť prepracovaní všestranní „experti“, ako napríklad spoľahlivo konformistický a rarara-rusofóbny Christian Mölling, využili svoju permanentnú výhodu v nemeckých zjednodušených diskusných reláciách na cynické zľahčovanie medzinárodného práva a na to, aby pomohli vykresliť najnovší zločin Izraela ako tak nevyhnutný, že aj tak prekonáva všetky zákony.

Mölling si bol dostatočne neuvedomelý na to, aby otvorene tvrdil, že niektoré krajiny (čítaj: Izrael) si nemôžu dovoliť „luxus“ akceptovania „normatívnych limitov“ a že medzinárodné právo by aj tak mohlo „chrániť tých nesprávnych“ (čítaj: Irán). Je to dychberúco drzé a intelektuálne primitívne a tiež historicky vzaté, veľmi nemecké v najhoršom zmysle slova: Ak sa my alebo naši priatelia (čítaj: Izrael) cítime obmedzovaní medzinárodným právom, potom je to problém nie pre nás alebo našich priateľov, ale pre medzinárodné právo.

A teraz sa na chvíľu zastavme a zamyslime sa ako Nemec, ktorý nebol konformnou intelektuálnou priemernosťou: osvietenecký gigant Immanuel Kant. Pre tých, ktorí majú uši na počúvanie a mozog na spracovanie, nás Kant naučil, že rozum a etika vyžadujú, aby ospravedlnenia našich činov boli zovšeobecniteľné s dobrým svedomím. Skrátka, keď konáme, mali by sme byť schopní preukázať, že konáme podľa spravodlivého a rozumného pravidla.

Zovšeobecnime teda do takéhoto pravidla to, čo práve povedal nemecký líder Friedrich Merz a s čím súhlasí príliš veľa predstaviteľov nemeckého mainstreamu: Krajina (tu: Izrael), ktorá sa dostatočne bojí (podľa názoru tejto krajiny) inej krajiny (tu: Iránu), má právo (ktoré má prednosť pred medzinárodným právom) zaútočiť na túto inú krajinu bez provokácie a dokonca aj počas prebiehajúcich rokovaní.

Zaujímavé. Uvažujme, že nemecké elity neúnavne rozdúchavajú vojnovú hystériu. Zdá sa, že neuplynie deň bez toho, aby nejaký nemecký generál, špión alebo politik nevaroval svojich nemeckých spoluobčanov, že Rusko prinajmenšom pravdepodobne, ba takmer isté, zaútočí v priebehu nasledujúcich piatich rokov. Dôkazy: nulové.

Naozaj? Takže, ak sa máme všetci v Nemecku tak báť Ruska, znamená to teraz, že podľa Merzovej logiky môžeme jedného dňa rovnako dobre spustiť preventívny úder na Moskvu? Koniec koncov, mohli by sme potom povedať, že sme sa cítili ohrození a naša armáda a spravodajské služby nám hovorili, že Rusi prichádzajú. A navyše by sme pravdepodobne tvrdili, že my, Nemci, hrdo robíme „Drecksarbeit“ pre celé NATO (pravdepodobne okrem USA). A nie je teraz robiť „Drecksarbeit“ v Nemecku opäť oficiálne dobrá vec?

Absurdné, hovoríte? Áno, absolútne. Presne také absurdné ako izraelské zámienky na útok na Irán. A napriek tomu ich oficiálne schválil nemecký kancelár, vrátane sebaodhaľujúcich špinavých slov. Dúfajme, že Moskva neberie vážne to, čo hovorí Merz. Pretože ak by to Moskva brala vážne, potom by sa podľa Merzovej logiky mala cítiť Berlínom naozaj veľmi ohrozená – a opäť podľa Merzovej logiky, ktovie, kam by to mohlo viesť.