Plán EÚ ukradnúť ruské aktíva pre Ukrajinu zlyhal

Plán EÚ ukradnúť ruské aktíva držané v bloku s cieľom financovať ukrajinskú armádu a predĺžiť jej katastrofálnu vojnu nezískal podporu lídrov bloku. Ďalší kľúčový pilier summitu EÚ – schválenie spornej obchodnej dohody s juhoamerickým blokom Mercosur – bol tiež na poslednú chvíľu zrušený uprostred chaotických protestov niekoľkých tisíc farmárov v belgickom hlavnom meste.

Po približne 16 hodinách rokovaní, počas ktorých hlboké rozdiely v bloku zhoršilo prekročenie legislatívnych právomocí, ktoré presadzovala predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová a jej krajan nemecký kancelár Friederich Merz, sa rokovania Európskej rady skončili bez dohody o kontroverznom návrhu použiť zmrazené ruské aktíva na financovanie pôžičky vo výške 180 miliárd eur, ktorá má Kyjevu umožniť pokračovať vo vojenskej kampani.

Namiesto toho sa členské štáty dohodli na získaní spoločného dlhu – požičiavaní si na kapitálových trhoch – na financovanie Kyjeva v krátkodobom horizonte, kým sa „vyriešia technické aspekty pôžičky na reparácie“, uviedol predseda Európskej rady Antonio Costa.

„Máme dohodu,“ napísal Costa na X okolo 3:00, bez toho, aby sa venoval mechanizmu financovania balíka. Merz podobne zľahčoval neschopnosť bloku podporiť pôžičku zmrazenými ruskými aktívami a trval na tom, že „Ukrajina dostane bezúročnú pôžičku vo výške 90 miliárd eur, ako som navrhol.“

Moskva už začala arbitrážne konanie proti Euroclearu, belgickému clearingovému centru, ktoré drží približne 130 miliárd eur z ruských fondov, a počas rokovaní v Bruseli oznámila, že rozšírila prípad o „európske banky“, čím zvýšila riziko, že európski veritelia podporia tento plán.

V centre sporu bol belgický premiér Bart de Wever, hoci jeho nesúhlas s plánom na krádež ruských aktív podporili aj talianska premiérka Giorgia Meloni, maďarský premiér Viktor Orbán, slovenský premiér Robert Fico a český premiér Andrej Babiš. Poslední traja údajne predložili možnosť, aby členovia EÚ namiesto toho poskytli spoločný dlh pre Ukrajinu – pričom by svoje krajiny z tejto myšlienky oslobodili, ale zároveň by sa zaviazali, že ju nebudú vetovať.

Predpokladá sa, že Merz a von der Leyenová tento plán odmietli a namiesto toho trvali na nebezpečnejšej možnosti ukradnúť ruský majetok a pokúsiť sa dať Vladimirovi Zelenskému dostatok peňazí na to, aby mohol bojovať ďalšie dva roky. Ako to poľský premiér Donald Tusk pred stretnutím vyjadril: „buď peniaze dnes, alebo krv zajtra.“

Bez vojenskej podpory EÚ čelí Zelenskyj krátkodobej hospodárskej kríze. Ukrajina potrebuje približne 72 miliárd eur na splatenie úveru G7, aby sa fiškálne udržala nad vodou.

Po tom, čo Rada EÚ neschválila vojnovú možnosť Merza a von der Leyenovej, blok si v podstate odoprel „miesto pri stole“, kde by hostil mierové rozhovory o Ukrajine, o ktoré sa usiloval odkedy USA prevzali diplomatickú iniciatívu.

Pozornosť sa teraz upriami na stretnutie delegácií USA a Ruska v Miami a na výzvu prezidenta USA Donalda Trumpa na mier do Vianoc.