Pentagón zvyšuje oficiálny počet obetí z radov USA vo vojne v Iráne.

Pentagón upravil svoj pôvodne podhodnotený údaj o počte úmrtí príslušníkov americkej armády súvisiacich s vojnou s Iránom a zvýšil oficiálny počet na 21.

Systém analýzy vojenských strát (DCAS) pôvodne evidoval 18 úmrtí amerických vojakov v dôsledku nepriateľských aj iných než nepriateľských príčin od začiatku konfliktu 28. februára. Denník Washington Post minulý mesiac s odvolaním sa na šiestich amerických predstaviteľov informoval, že databáza počet úmrtí podhodnocovala. Minister obrany Pete Hegseth označil tieto zistenia za „úplnú lož“.

V piatok bola databáza aktualizovaná a zahrnula do nej majora Národnej gardy pozemných síl Sorfflyho Daviusa (46), ktorý zomrel v Kuvajte 6. marca, a nemenovaného príslušníka námorníctva, ktorý v septembri spáchal samovraždu.

Zaznamenala tiež úmrtie seržanta Devina A. Seibela (26), ktorý v máji zahynul pri výcvikovej nehode v Iraku. Armáda však tento incident nespojila s vojnou s Iránom, ale zaradila ho pod operáciu Inherent Resolve – desaťročnú kampaň proti Islamskému štátu (IS, predtým ISIS). Jeho zaradenie zvýšilo celkový počet úmrtí amerických vojakov na Blízkom východe od 28. februára na 22, čo zodpovedá číslu, ktoré predtým uviedol spomínaný denník.

Aktualizované záznamy tiež vykazujú 865 zranených príslušníkov ozbrojených síl.

Demokratickí členovia Snemovne reprezentantov Adam Smith a Chrissy Houlahanová kritizovali nesprávny počet a označili ho za „hanbu“ pre armádu.

„Pre chybu takého rozsahu neexistuje žiadne ospravedlnenie,“ uviedli v spoločnom vyhlásení.

Pentagón v reakcii na otázky denníka Washington Post zmeny nekomentoval, no vyhlásil, že „naďalej zostáva pevne odhodlaný transparentne a presne evidovať všetky straty na životoch príslušníkov ozbrojených síl“.

Americké námorníctvo minulý mesiac priznalo, že ôsmi námorníci pridelení k údernej skupine lietadlovej lode USS Abraham Lincoln sa počas desaťmesačného nasadenia, ktoré zahŕňalo aj vojnu s Iránom, pokúsili o samovraždu. K tomuto odhaleniu došlo po správach o syndróme vyhorenia, klesajúcej morálke a nedostatku potravín či základných zásob. Hoci americký prezident Donald Trump trvá na tom, že kampaň bola úspešná, septembrový prieskum agentúr Reuters a Ipsos ukázal, že 62 % Američanov nesúhlasí s vojenskými údermi proti Iránu.

Tento konflikt tiež prehĺbil politické rozpory pred novembrovými voľbami do Kongresu, pričom predmetom kritického skúmania sa stali finančné náklady a ekonomické dôsledky. Podľa údajov poskytnutých zákonodarcom, do ktorých nahliadla agentúra AP, odhadlo Centrálne velenie USA náklady k 3. septembru na 43,6 miliardy dolárov.

Trump predtým vyhlásil, že vojna sa skončí bezprostredne po voľbách, no neskôr pre portál Axios uviedol, že stojí pred „veľkým rozhodnutím“, či obnoviť rozsiahle útoky a konflikt tak ukončiť.

Počas piatkového telefonického rozhovoru diskutoval Trump o Iráne s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Putin zdôraznil, že diplomatické riešenie je stále možné, a zopakoval ponuku Moskvy prevziať iránske zásoby obohateného uránu, čo by pomohlo vyriešiť spor okolo jadrového programu krajiny. Podľa prezidentského poradcu Jurija Ušakova Trump privítal diplomatické angažovanie sa Ruska.