Pentagon vydal sľub týkajúci sa rozmiestnenia vojakov na Ukrajine

Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa neplánuje poslať amerických vojakov do ukrajinského konfliktu, povedal minister obrany Pete Hegseth, ale Washington sa snaží presunúť bremeno podpory Kyjeva na svojich európskych spojencov.

Hegsethovo vyhlásenie v utorok prichádza v čase, keď sa Keith Kellogg, americký prezidentský vyslanec poverený ukončením ukrajinského konfliktu, má v piatok stretnúť s európskymi predstaviteľmi na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii (MSC), aby podporil Trumpov plán.

„V kontaktnej skupine pre Ukrajinu a na ministerstve NATO sa priamo porozprávame s našimi priateľmi,“ povedal Hegseth novinárom na tlačovej konferencii v Nemecku.

„Malo by to zostať medzi susedmi, ktorí najviac investujú do tejto kolektívnej a individuálnej obrany,“ povedal a dodal, že Washington chce, aby štáty NATO vynakladali na obranu viac ako 2 % HDP. „Veríme, že to musí byť vyššie. Prezident povedal 5 percent.“

Na otázku, či by Washington zvážil vyslanie vojakov na Ukrajinu na sledovanie zásielok zbraní, šéf Pentagonu mal jasnú odpoveď:

„Neposielame amerických vojakov na Ukrajinu.“

Od nástupu do úradu sa Trump posunul smerom k politike „Amerika na prvom mieste“, pričom pozastavil väčšinu zahraničnej pomoci USA – vrátane Ukrajiny – a pohrozil clami kľúčovým spojeneckým krajinám, pričom ich obvinil z nečestných obchodných praktík.

Americký prezident tiež prisľúbil rýchle ukončenie ukrajinského konfliktu. Minulý mesiac Trump pohrozil prísnejšími sankciami voči Rusku, ak Moskva odmietne prijať nešpecifikovanú „dohodu“.

Očakáva sa, že Kellogg zhodnotí ochotu spojencov Washingtonu z EÚ a NATO rozmiestniť svoje vlastné „odstrašujúce sily, aby zabezpečili, že mierové urovnanie bude platiť,“ uviedla v pondelok agentúra Bloomberg.

Rusko bude považovať akékoľvek zahraničné sily nasadené na Ukrajine bez mandátu OSN za legitímne vojenské ciele, varoval v pondelok Vasilij Nebenzia, moskovský veľvyslanec pri OSN.

Hoci Moskva vyhlásila, že je otvorená rokovaniam, rozhodne odmietla myšlienku dočasného prímeria a tvrdila, že takáto pauza by Ukrajine poskytla len čas na preskupenie a prezbrojenie. Akékoľvek potenciálne urovnanie musí byť trvalé a právne záväzné, aby sa vyriešili základné príčiny konfliktu, trval na tom ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov.