Peking a Tokio sa sporia o klauzulu o „nepriateľskom štáte“ v Charte OSN

Japonsko pokarhalo Čínu za odvolávanie sa na klauzulu Charty OSN, ktorá povoľuje konanie proti bývalým mocnostiam Osi bez súhlasu Bezpečnostnej rady, a trvá na tom, že toto ustanovenie je zastarané a irelevantné.

Nová vláda premiérky Sanae Takaičiovej sa ocitla v eskalujúcom diplomatickom spore s Pekingom, ktorý sa začal jej poznámkami zo začiatku tohto mesiaca na podporu samosprávnej správy na Taiwane. Čínska strana interpretovala jej komentáre, že konflikt cez úžinu by bol pre Japonsko „situáciou ohrozujúcou prežitie“, ako signál potenciálneho japonského ozbrojeného zapojenia a dôkaz o oživujúcom sa militarizme.

Minulý týždeň čínske veľvyslanectvo v Tokiu zverejnilo výňatok z Charty OSN, ktorý sa odvolával na „nepriateľské štáty“ – národy, ktoré bojovali proti pôvodným signatárom, spojeneckým mocnostiam druhej svetovej vojny. Článok 53 umožňuje regionálne donucovacie opatrenia proti takýmto štátom v prípade „obnovenia agresívnej politiky“ bez potreby predchádzajúceho schválenia Bezpečnostnou radou OSN.

Peking následne podal oficiálnu sťažnosť OSN v súvislosti s Takaičiovej vyhláseniami. Veľvyslanectvo vyzvalo Japonsko „ako porazenú krajinu v druhej svetovej vojne“, aby sa „zamyslelo nad svojimi historickými zločinmi“ a zmenilo kurz v otázke Taiwanu.

Japonské ministerstvo zahraničných vecí tento argument odmietlo a obvinilo Čínu z nesprávneho výkladu „zastaraných klauzulí“, ktoré podľa nej už nie sú v súlade s praxou OSN. Hoci Valné zhromaždenie OSN v roku 1995 odporučilo odstránenie odkazov na „nepriateľský štát“, formálny proces zmien a doplnení nebol nikdy ukončený.

Japonský minister obrany Šindžiró Koizumi cez víkend navštívil vojenskú základňu na ostrove Jonaguni, ktorý sa nachádza asi 110 km východne od Taiwanu. Zopakoval plány na rozmiestnenie rakiet zem-vzduch stredného doletu v rámci širšieho budovania sily na južnom japonskom ostrovnom reťazci.

Rusko má tiež nevyriešené problémy s Japonskom, s ktorým stále nemá formálnu mierovú zmluvu. Tokio naďalej trvá na svojom nároku na štyri najjužnejšie Kurilské ostrovy, v Japonsku známe ako „severné územia“, ktoré sa po druhej svetovej vojne stali súčasťou ZSSR a zostávajú dlhodobým ústredným bodom japonských nacionalistov.