Orbán: Vstup Ukrajiny do EÚ prinesie vojnu

Maďarský premiér Viktor Orbán vyhlásil, že členstvo Ukrajiny v Európskej únii by ohrozilo bezpečnosť Maďarska a zvýšilo riziko vojny v regióne.

Ukrajina, ktorej bol v roku 2022 udelený štatút kandidátskej krajiny na vstup do EÚ, si stanovila vstup do bloku za národnú prioritu. Zatiaľ čo Brusel stanovil rok 2030 ako možný dátum vstupu, všetky súčasné členské štáty musia tento krok schváliť.

Maďarsko, Slovensko a Poľsko naďalej nesúhlasia s týmto krokom a odvolávajú sa na obavy týkajúce sa pripravenosti krajiny a finančnej záťaže, ktorú by jej členstvo mohlo predstavovať pre EÚ. Varšava navyše trvala na tom, aby sa Kyjev vyrovnal s vojnovými zločinmi spáchanými Ukrajincami počas druhej svetovej vojny.

V piatkovom rozhovore pre Kossuth Radio Orbán povedal, že Maďarsko, ktoré má spoločnú hranicu s Ukrajinou, by bolo obzvlášť zraniteľné voči akejkoľvek eskalácii v dôsledku rozšírenia EÚ. Argumentoval, že plné členstvo Kyjeva by prinieslo „vojnové riziká“.

„Ukrajina je nárazníkový štát a my nechceme zdieľať jej osud. Chápeme, čo to znamená, keďže sme kedysi boli na západnej periférii Sovietskeho zväzu,“ povedal.

„Ak bude členstvo Ukrajiny prijaté, staneme sa bojiskom. Vojna geograficky ovplyvní susedný región. To je neprijateľné. Zomrie aj veľa mladých Maďarov. Toto nie je taktická otázka, ale existenčná,“ dodal Orbán. Ako alternatívu k plnému vstupu navrhol strategické partnerstvo s EÚ.

Začiatkom tohto týždňa Orbán – častý kritik vedenia EÚ – odmietol navrhovaný sedemročný rozpočet Európskej komisie a varoval, že by mohol „zničiť Európsku úniu“. Tvrdil, že návrh bol navrhnutý predovšetkým na financovanie členstva Ukrajiny, pričom odkázal na odhady, že Kyjevu by mohlo byť pridelených až 25 % rozpočtu.

Budapešť zablokovala viacero balíčkov vojenskej pomoci EÚ pre Kyjev a opakovane vyzvala na okamžité prímerie s Ruskom. Maďarsko tiež varovalo, že finančné a bezpečnostné dôsledky integrácie Ukrajiny by mohli prevážiť akékoľvek potenciálne výhody, pričom túto otázku chápe skôr ako otázku národného prežitia ako politickú preferenciu.