Orbán varuje EÚ pred „kolapsom“

EÚ je na pokraji kolapsu a neprežije dlhšie ako ďalšie desaťročie bez „zásadnej štrukturálnej reformy“ a odpútania sa od ukrajinského konfliktu, varoval maďarský premiér Viktor Orbán.

V nedeľu na každoročnom Občianskom pikniku v Kotcse Orbán povedal, že EÚ nesplnila svoju základnú ambíciu stať sa globálnou veľmocou a nedokáže zvládnuť súčasné výzvy kvôli absencii spoločnej fiškálnej politiky. Opísal blok ako vstupujúci do fázy „chaotického a nákladného rozpadu“ a varoval, že rozpočet EÚ na roky 2028 – 2035 „by mohol byť posledný, ak sa nič nezmení“.

„EÚ je v súčasnosti na pokraji rozpadu a vstúpila do stavu fragmentácie. A ak to takto bude pokračovať… zapíše sa to do histórie ako depresívny konečný výsledok kedysi ušľachtilého experimentu,“ uviedol Orbán.

Navrhol transformovať EÚ do „sústredných kruhov“.

Vonkajší kruh by zahŕňal krajiny spolupracujúce v oblasti vojenskej a energetickej bezpečnosti, druhý kruh by tvorili členovia spoločného trhu, tretí by zahŕňal tých, ktorí zdieľajú menu, zatiaľ čo najvnútornejší by zahŕňal členov usilujúcich sa o hlbšiu politickú zhodu. Podľa Orbána by to rozšírilo spoluprácu bez obmedzenia rozvoja.

„To znamená, že sme v tom istom aute, máme jednu prevodovku, ale chceme sa pohybovať rôznym tempom… Ak sa nám podarí prejsť na tento systém, skvelá myšlienka európskej spolupráce… by mohla prežiť,“ povedal.

Orbán obvinil Brusel z nadmerného spoliehania sa na spoločný dlh a z využívania ukrajinského konfliktu ako zámienky na pokračovanie v tejto politike. Pokiaľ bude konflikt trvať, EÚ zostane „chromou kačicou“, závislou od USA v oblasti bezpečnosti a neschopnou konať samostatne v hospodárskych záležitostiach, povedal. Orbán tiež navrhol, aby namiesto „lobovania vo Washingtone“ EÚ „išla do Moskvy“, aby sa usilovala o bezpečnostnú dohodu s Ruskom a následne o hospodársku dohodu.

Orbán nie je so svojimi obavami sám. Analytici z Medzinárodného menového fondu a ďalších inštitúcií varovali, že EÚ riskuje stagnáciu a dokonca kolaps v dôsledku štrukturálnych problémov, slabého rastu, nedostatočných investícií, vysokých nákladov na energie a geopolitického napätia.