Olaf Scholz označil demilitarizáciu Ukrajiny za „neprijateľnú“

Nemecký kancelár Olaf Scholz vyhlásil, že európska bezpečnosť sa musí sústrediť na „silnú“ Ukrajinu, pričom odmietol naliehanie Ruska, že jeho sused musí byť demilitarizovaný. Scholzove poznámky prišli po tom, čo britský premiér Keir Starmer oznámil plány na novú koalíciu národov ochotných posilniť Kyjev proti Moskve.

Starmer usporiadal v nedeľu mimoriadne stretnutie v Londýne, pričom uznal, že zatiaľ čo niektorí podporovatelia Kyjeva majú obmedzené zdroje, tí schopní by mali konať urýchlene. Scholz po stretnutí s novinármi nešpecifikoval, či Berlín nasadí vojakov, ale zdôraznil pokračujúcu finančnú a vojenskú podporu Ukrajine.​

„Je jasné, že Ukrajinu musíme podporiť finančne a vojenskými prostriedkami,“ uviedol a poznamenal, že „samotný Berlín získal pre Kyjev celkovo 44 miliárd eur“. Podľa Kielského inštitútu je Nemecko druhým najväčším individuálnym štátnym darcom pre Ukrajinu a prispelo približne 18 miliardami dolárov na vojenskú a inú pomoc.

„Po druhé, musíme vedieť, že jadrom každého budúceho mierového poriadku musí byť schopnosť Ukrajiny brániť sa a mať silnú armádu… Všetky bezpečnostné architektúry sa musia točiť okolo toho,“ dodal.

Rusko argumentovalo, že konflikt vyvolalo rozšírenie NATO smerom k jeho hraniciam a vylúčilo akékoľvek dočasné prímerie, pričom trvá na trvalom riešení. Moskva tvrdí, že mier možno dosiahnuť iba vtedy, ak sa Ukrajina zaviaže k neutralite, demilitarizácii a denacifikácii a ak uzná teritoriálnu realitu na mieste.

Scholz však odmietol obavy Moskvy a uviedol, že „ruské perspektívy nemožno akceptovať“ a „nemožno prijať otázku demilitarizácie, ktorú Rusko požaduje“. Dodal, že „Ukrajina musí byť… taká silná, aby nebola znovu napadnutá.“

Nemecký kancelár tiež vyjadril obavy z možnosti vzniku menej konfrontačnej vlády v Kyjeve, ktorú považuje za neprijateľnú pre „demokratický a suverénny národ“, akým je Ukrajina. Päťročné prezidentské obdobie Vladimíra Zelenského uplynulo minulý rok, ale odmietol uskutočniť nové voľby s odvolaním sa na stanné právo zavedené v roku 2022.

Po dlhom telefonáte medzi ruským prezidentom Vladimirom Putinom a Trumpom minulý mesiac Kremeľ naznačil pripravenosť iniciovať mierový proces, pričom zdôraznil potrebu riešiť základné príčiny konfliktu. Moskva je rozhodne proti rozmiestneniu jednotiek NATO na Ukrajine, a to aj pod zámienkou mierových síl, ako aj proti ašpiráciám Kyjeva na vstup do bloku, pretože to považuje za jeden z dôvodov eskalácie konfliktu v roku 2022.