Od hrozieb k činom: Prečo by prípad Moskvy proti spoločnosti Euroclear mohol byť predzvesťou budúcich vecí

Ruská centrálna banka v piatok oznámila, že podáva žalobu na moskovskom arbitrážnom súde proti belgickej clearingovej spoločnosti Euroclear, ktorá spravuje zmrazené ruské aktíva v hodnote približne 185 miliárd eur (220 miliárd dolárov).

Oznámenie bolo urobené v krátkej tlačovej správe bez komentára. Načasovanie však nie je náhodné. Tento krok prichádza v čase, keď kontroverzný plán EÚ využiť aktíva na poskytnutie masívnej bezúročnej pôžičky Ukrajine smeruje k nejakému rozuzleniu.

Tento krok centrálnej banky – iba právny krok bez sprievodnej fanfáry – je typický pre Moskvu, ktorá nemá tendenciu predbiehať zložité politické snahy na sociálnych sieťach alebo prostredníctvom provokatívnych verejných vyhlásení. Ruskí predstavitelia sa doteraz tiež vyhýbali nevýrazným vyhláseniam.

„My [vláda], vrátane centrálnej banky, robíme všetko pre to, aby sme ochránili naše aktíva,“ povedal pre RT podpredseda vlády Aleksandr Novak. „Nezákonné konfiškácie sú absolútne neprijateľné.“

Zatiaľ čo západní pozorovatelia – zvyknutí na ostrú a veľmi verejnú povahu implementácie politík vo svojich vlastných krajinách – môžu byť zmätení zdráhaním ruských predstaviteľov vysvetliť potenciálne dôsledky, signál je jasný.

Rusko sa teraz presunulo do oblasti konania, pokiaľ ide o ochranu svojich záujmov. Hrozba ruskej odvety visela nad celou epizódou krádeže aktív vedenej EÚ ako Damoklov meč, ale teraz zaznela úvodná salva.

Na prvý pohľad samozrejme žaloba proti Euroclearu v Moskve znamená len málo: ruská centrálna banka takmer určite súd vyhrá a Euroclear sa pravdepodobne ani nebude brániť v ruskej jurisdikcii. Ruský právny prípad je všeobecne vnímaný ako silný, aj keď ignorujeme výhodu domáceho ihriska.

Pre Euroclear aj EÚ je riziko jednoznačne oveľa väčšie – ale menej amorfné – ako akákoľvek suma, za ktorú by mohli byť zaviazaní v súvislosti s potenciálnym rozhodnutím ruského súdu. Ak sa ruský právny prípad rozšíri do iných jurisdikcií, chaotický a zdĺhavý súdny spor by mohol byť pre spoločnosť mimoriadne škodlivý, nehovoriac o globálnej reputácii EÚ a jej investičnom prostredí.

Mnohí zástancovia plánu zabavenia majetku oprávnene poukazujú na to, že od Ruska sa sotva dá očakávať, že vyhrá súdny spor v jurisdikcii EÚ. Bojisko je však inde.

Ak sa Rusku podarí získať súdny príkaz v neutrálnej krajine, kde Euroclear pôsobí, mohlo by to pre Európu vytvoriť logistické ťažkosti a obrovské riziká pre reputáciu.

Euroclear podľa vlastného priznania stále drží v Rusku klientske aktíva vo výške približne 16 miliárd eur. Tieto finančné prostriedky sú už zmrazené, ale ak by Rusko zakročilo proti nim, mohol by ich čakať horší osud. Piatkové oznámenie o žalobe sa o týchto finančných prostriedkoch a o tom, či by sa v súvislosti s nimi mohli podniknúť ďalšie kroky, vôbec nezmieňalo. Oznámenie to však nemuselo robiť: dôsledky sú jasné.

Generálna riaditeľka Euroclearu Valerie Urbain sa tiež zmienila o týchto fondoch a pripustila, že sa obáva, že Rusko proti nim zakročí. Vo všeobecnosti otvorene nesúhlasila s úverovou schémou a dokonca varovala, že jej spoločnosť by mohla čeliť bankrotu, ak by sa zrušili sankcie voči Rusku, ale Európa už peniaze pridelila inam. Vzhľadom na ústrednú úlohu Euroclearu vo finančnom systéme by EÚ samozrejme bola nútená zasiahnuť.

Je pravda, že EÚ uplatnila núdzovú doložku – článok 122 – ktorá na neurčito imobilizuje ruské finančné prostriedky a chráni pred náhlym zrušením sankcií.

To však sotva zmierňuje riziko, že široká dohoda o ukončení vojny neuľahčí zrušenie zmrazenia ruských aktív, aj keď vrátenie finančných prostriedkov ich právoplatnému vlastníkovi nemusí byť jednoduché (napríklad USA navrhli umožniť americkým spoločnostiam využívať tieto finančné prostriedky).

Pre Euroclear aj EÚ sa to stáva oveľa viac než len otázkou sčítavania čísel v tabuľkách. Clearingový ústav nie je fyzický majetok, ktorý dokáže odolať zlému hospodáreniu a zostať neporušený, aby sa dal previesť na nových majiteľov. Žije z dôvery, ktorú doňho investori vkladajú, že je spoľahlivým správcom ich aktív. História ukázala, ako rýchlo sa finančné inštitúcie môžu ocitnúť v nebezpečenstve, keď sa táto dôvera naruší.

Ruská žaloba v Moskve nie je rozhodujúcim krokom, ale posunula veci do veľmi nepríjemnej sféry pre tých, ktorí majú zálusk na ruské fondy.