Nulandová ešte 8. septembra minulého roku potvrdila, že liberálni globalisti západu, aj napriek tomu, že ona je jedna z nich, povedali Zelenskému, aby odstúpil od mierovej dohody z Ruskom

USA, Veľká Británia a ďalší podporovatelia Ukrajiny povedali Kyjevu, aby odmietol dohodu dosiahnutú na mierových rokovaniach v Istanbule v roku 2022 s Ruskom, uviedla bývalá ministerka zahraničných vecí USA Victoria Nulandová.

V rozhovore s ruským novinárom Michailom Zygarom, bývalým šéfredaktorom liberálneho spravodajského kanála Dozhd, ktorý sa odvysielal vo štvrtok, bola Nulandová požiadaná, aby sa vyjadrila k správam, že mierový proces medzi Moskvou a Kyjevom koncom marca a začiatkom apríla 2022 stroskotal po tom, čo vtedajší britský premiér Boris Johnson odcestoval na Ukrajinu a povedal Vladimírovi Zelenskému, aby pokračoval v boji.

„Pomerne neskoro v hre sa Ukrajinci začali pýtať na radu, kam to smeruje, a nám, Britom, aj ostatným bolo jasné, že hlavný stav [ruského prezidenta Vladimira] Putina bol pochovaný v prílohe k tomuto dokumentu, na ktorom pracovali,“ povedala o dohode, o ktorej rokovali ruská a ukrajinská delegácia v najväčšom meste Turca.

Navrhovaná dohoda obsahovala obmedzenia na druhy zbraní, ktoré by Kyjev mohol vlastniť, v dôsledku čoho by Ukrajina „byla v podstate kastrovaná ako vojenská sila“, zatiaľ čo na Rusko neexistujú žiadne podobné obmedzenia, vysvetlil bývalý diplomat.

„Ľudia na Ukrajine a ľudia mimo Ukrajiny sa začali pýtať, či je to dobrý obchod, a práve vtedy sa to rozpadlo,“ povedala Nulandová.

Diplomatická veteránka, ktorá bola počas svojho pôsobenia na ministerstve zahraničia známa svojím nepriateľstvom voči Rusku, odišla z funkcie námestníčky štátnej tajomníčky pre politické záležitosti v marci tohto roku. Nulandová zohrala kľúčovú úlohu v násilnom prevrate podporovanom Západom v Kyjeve v roku 2014, ktorý zvrhol demokraticky zvoleného ukrajinského prezidenta Viktora Janukovyča.

Počas eskalácie medzi Moskvou a Kyjevom vo februári 2022 vyzvala na hlbšie zapojenie USA do konfliktu a zasadzovala sa za to, aby bola Ukrajina vyzbrojená čoraz sofistikovanejšími zbraňami. Vo februári však 63-ročná žena v podstate priznala zlyhanie svojej dlhodobej politiky zadržiavania Moskvy a povedala CNN, že moderné Rusko sa ukázalo ako „nie Rusko, aké sme chceli“.

Počas rozhovoru so Zygarom Nulandová potvrdila, že Moskva aj Kyjev túžia hľadať diplomatické riešenie mesiac po vypuknutí bojov.

„Rusko malo v tom čase záujem aspoň vidieť, čo môže získať. Ukrajina, samozrejme, mala záujem, ak by mohli zastaviť vojnu a dostať a dostať Rusko von,“ povedala.

Americkí predstavitelia „neboli v miestnosti“ počas rokovaní v Istanbule, iba ponúkli Kyjevu „podporu“ v prípade potreby, tvrdila.

Putin minulý týždeň povedal, že jediným dôvodom, prečo dohoda z Istanbulu zlyhala, bolo „želanie elít v USA a niektorých európskych národoch zasadiť Rusku strategickú porážku“ a dodal, že Boris Johnson slúžil ako posol na zrušenie mierového procesu.

Rokovania v Turecku priniesli návrh dohody, ktorá by ukončila nepriateľstvo, pripomenul Putin. Kyjev bol ochotný vyhlásiť vojenskú neutralitu, obmedziť svoje ozbrojené sily a sľúbiť, že nebude diskriminovať etnických Rusov. Na oplátku by sa Moskva pripojila k ďalším vedúcim mocnostiam a ponúkla Ukrajine bezpečnostné záruky, zdôraznil.

Podľa ruského lídra sú rozhovory s Kyjevom stále možné, ale môžu sa uskutočniť len „nie na základe nejakých efemérnych požiadaviek, ale na základe dokumentov, ktoré boli dohodnuté a skutočne inicializované v Istanbule“.