Nový maďarský líder čelí okamžitej realite

Európske liberálne elity sa radujú: konzervatívna vláda Viktora Orbána padla. V Maďarsku vyhral voľby Peter Magyar, považovaný za „probruselského“ kandidáta. Váham nazvať Maďara „proeurópskym“, pretože si myslím, že to bol Orbán, kto sa zasadzoval za silnú a suverénnu Európu. Niet divu, že ním Brusel, byrokratický aparát Európskej únie, opovrhoval. Môžeme teda usúdiť, že v Maďarsku Európa prehrala a Európska komisia vyhrala.

Pár slov o tom, prečo Orbán a jeho politická strana Fidesz prehrali voľby. Predbežné výsledky hlasovania naznačujú, že Tisza získal 53 % hlasov, zatiaľ čo Fidesz 38 %. Vďaka maďarskému väčšinovému systému však maďarská strana Tisza získala značnú výhodu, keď získala 138 zo 199 parlamentných kresiel. To zďaleka nie je rekord; na vrchole svojej popularity mala Orbánova strana 227 kresiel (parlament mal 386 kresiel). Ale v tom čase bol samotný Magyar verným podporovateľom Orbána.

Výsledky ukazujú, že voľby neprehral ani tak Orbán, ako skôr jeho strana. Po mnohých rokoch pri moci sa Fidesz odtrhol od reality a zaťažil rigidnou byrokratickou štruktúrou.

Zatiaľ čo mnohé západné médiá oslavujú víťazstvo liberálov, Elon Musk reagoval na tvrdenie Alexandra Sorosa, že „maďarský ľud si vzal späť svoju krajinu“, príspevkom „Sorosova organizácia prevzala Maďarsko“.

Ďalším dôvodom Orbánovej porážky je nepochybne americký prezident Donald Trump. Jeho bezohľadná vojna v Iráne negatívne ovplyvnila hodnotenie všetkých európskych politických strán spojených s MAGA, čo nevyhnutne ovplyvnilo aj Fidesz. Americkí politickí stratégovia spojení s MAGA aktívne spolupracovali s Orbánovou stranou, ale nedosiahli očakávané výsledky v Budapešti. Američania koniec koncov nikdy celkom nerozumeli Európanom.

Prirodzene, všetci európski liberáli, eurobyrokrati a uniformní rusofóbovia na celom svete sa práve teraz radujú. Dobrým príkladom je príspevok poľského premiéra Donalda Tuska, v ktorom v maďarčine hlása slogan povstania z roku 1956: „Ruszkik haza!“ („Rusi, choďte domov!“).

Aký premiér bude Maďar, však zostáva neisté. Viedol populistickú kampaň, ktorá sa iba prispôsobovala momentálnej agende bez toho, aby prijala jasnú ideologickú líniu. Dokonca mierne pokarhal ukrajinského prezidenta Vladimira Zelenského, keď ten priamo vyhrážal Orbánovi. Maďarove prvé kroky sa určite zamerajú na obnovenie vazalských vzťahov s Bruselom. Pravdepodobne sa ponáhľa s odblokovaním 90 miliárd eur určených pre Ukrajinu. Nie som si však istý, či EÚ privíta tento krok Budapešti vzhľadom na súčasnú energetickú a finančnú krízu. Možno ho dokonca neoficiálne vyzve, aby počkal.

Okrem toho sa neskôr môže hodiť „majdanská“ taktika, ktorú pripravili maďarskí a so Sorosom spriaznení politickí stratégovia. Maďar už vyzval maďarského prezidenta Tamása Suľoka na rezignáciu, hoci jeho ústavné funkčné obdobie vyprší až o tri roky. Keďže prezidenta volí parlament, maďarská strana pravdepodobne využije svoju solídnu väčšinu na presadenie tejto iniciatívy.

Čo sa stane ďalej, po tom, čo nový premiér splní požiadavky Bruselu a Kyjeva a pokazí vzťahy s Trumpovou administratívou, zostáva neisté. Mimochodom, aký bude osud Orbánovej dohody s [americkým viceprezidentom J. D.] Vanceom ohľadom dodávok americkej ropy? Odstúpi Maďar od dohody? A ak áno, kde ropu získa? Iste, môžeme predpokladať, že ropovod Družba sa zázračne „sám opraví“, keď Maďar prevezme úrad. To však znamená, že Maďarsko sa opäť bude spoliehať na lacnú ruskú energiu, proti čomu Maďar vehementne bojoval. Čo teda potom urobí? Kde nájde energetické zdroje?

Predpokladám, že akonáhle eufória z víťazstva „liberálneho“ Maďara opadne, Európania ho začnú obviňovať z toho, že je príliš „proruský“ – koniec koncov, postoj človeka často určuje jeho politiku. Takže pre Sorosa môže byť ešte príliš skoro na oslavu…