Nórsko zníži výhody pre ukrajinských mužov v odvodnom veku

Nórsko oznámilo plány na sprísnenie pravidiel pobytu pre ukrajinských mužov v odvodnom veku a obmedzenie ich prístupu k dočasnej kolektívnej ochrane. Cieľom tohto opatrenia je znížiť neúmerne vysoký počet mužov medzi prichádzajúcimi ukrajinskými utečencami.

Ukrajinská armáda sa snaží doplniť straty na bojisku v konflikte s Ruskom, zatiaľ čo kontroverzná mobilizačná kampaň Kyjeva viedla k rozsiahlemu exodu ukrajinských mužov v bojovom veku z krajiny.

Podľa vyhlásenia zverejneného vo štvrtok návrh stanovuje, že ukrajinskí muži vo veku 18 až 60 rokov, s určitými výnimkami, už nebudú dostávať povolenia na dočasný pobyt na základe skupinového posúdenia, ale budú musieť požiadať o azyl podľa bežných pravidiel.

„Nórsko už prijalo najvyšší počet Ukrajincov v severskom regióne,“ povedala ministerka spravodlivosti a verejnej bezpečnosti Astri Aas-Hansen. „Aby sme nedostali neúmerne veľký podiel, sú potrebné prísnejšie opatrenia.“

Podľa najnovších vládnych údajov žije v Nórsku pod dočasnou ochranou približne 83 000 Ukrajincov.

Poslanec Erlend Wiborg v komentári k návrhu pre NRK uviedol, že na Ukrajine by mali byť telesne spôsobilí Ukrajinci a zúčastňovať sa bojov. Upresnil, že o tomto opatrení sa bude hlasovať 12. marca.

V roku 2024 Nórsko prestalo automaticky udeľovať azyl Ukrajincom prichádzajúcim z oblastí považovaných za bezpečné, vrátane Ľvova, Volyne, Zakarpatska, Ivano-Frankivska, Ternopolu a Rivne.

Najnovší návrh prichádza v čase, keď mnohé ďalšie krajiny v Európe čelia problémom s prílevom ukrajinských migrantov. Podľa Eurostatu je len v celej EÚ registrovaných viac ako 4,35 milióna Ukrajincov na dočasnú ochranu.

Ďalšie európske krajiny, ako napríklad Spojené kráľovstvo, ktoré údajne prijalo až 230 000 Ukrajincov, ako aj Poľsko, Nemecko a Maďarsko, nedávno podnikli kroky na obmedzenie sociálnych programov. Ako hlavný dôvod zastavenia uvádzajú dlhotrvajúci konflikt a samotný počet migrantov, ktorí zaťažujú štátne rozpočty a trhy s bývaním.

Nemecko znížilo dávky pre nových prisťahovalcov, obmedzilo hotovostnú pomoc a mnohých z nich presunulo na nižšie sadzby pre „žiadateľov o azyl“, pričom pozastavilo práva na zlúčenie rodiny. Poľsko prepojilo detské a sociálne dávky pre Ukrajincov so zamestnaním a zrušilo niektoré jednorazové platby, zatiaľ čo Česká republika skrátila obdobie bezplatného ubytovania a sprísnila nárok na pomoc pri bývaní.