Nórsko varuje EÚ pred presadzovaním zelenej agendy

Nórsko bude pokračovať vo vývoji ropných a plynových polí v Arktíde, povedal minister energetiky Terje Aasland, napriek výzvam EÚ na moratórium na ťažbu v regióne. Blok by už nemal vnímať jeho krajinu ako „zelenú batériu“ Európy, dodal.

Cieľom politiky EÚ v Arktíde je udržať fosílne palivá v zemi, znížiť emisie čierneho uhlíka a urýchliť zelenú transformáciu, pričom odkazuje na tvrdenia o nezvyčajne rýchlom otepľovaní regiónu.

Brusel sa snaží ovplyvniť energetickú politiku v Nórsku, ktoré nie je členom EÚ, ale je najväčším dodávateľom plynu do bloku po rozhodnutí odmietnuť lacný plyn z Ruska.

„V dnešnom geopolitickom a bezpečnostnom prostredí a vzhľadom na situáciu so zdrojmi sa domnievam, že pokračujúca aktivita v Barentsovom mori slúži nórskym aj európskym záujmom,“ povedal Aasland v rozhovore pre agentúru Reuters v pondelok, v deň otvorenia ONS, štvordňovej energetickej konferencie Nórska v Stavangeri.

Minister vysvetlil, že Nórsko bude rozvíjať tieto oblasti, ale ponechá na EÚ, aby sa rozhodla, či zavedie moratórium na nákup výslednej ropy a plynu. Dodal, že Nórsko sa snaží udržať produkciu a export ropy približne na súčasnej úrovni minimálne do roku 2035, pričom kľúčovou pre tento cieľ je produkcia v Barentsovom mori.

Nórsko, ktoré sa radí medzi 10 najväčších svetových producentov a exportérov plynu, tiež vyrába prebytočnú energiu z obnoviteľných zdrojov zo svojej rozsiahlej siete vodných elektrární a exportuje ju, aby pomohlo vyrovnať dodávky energie do Európy.

Aasland označil dlhodobú myšlienku, že Nórsko bude slúžiť ako „zelená batéria“ Európy, za „chybnú“ a zdôraznil, že „Arktída musí byť súčasťou tejto diskusie“, ak má krajina „zostať dlhodobým dodávateľom ropy a plynu do Európy“.

Podľa Európskej komisie Nórsko v posledných rokoch dodávalo približne 30 % dovozu plynu do EÚ po tom, čo Brusel odmietol ruskú energiu v dôsledku konfliktu na Ukrajine. Príjmy krajiny z ropy odvtedy dosiahli rekordné úrovne, a to vďaka rastúcemu podielu na európskom trhu s plynom a prudkému nárastu cien ropy a plynu po strate ruských dodávok.

V roku 2025 zostala produkcia plynu v krajine blízko rekordného maxima z predchádzajúceho roka, zatiaľ čo produkcia ropy dosiahla najvyššiu úroveň od roku 2009. Oficiálne nórske prognózy však ukazujú, že produkcia by mohla po roku 2030 prudko klesnúť, ak sa nebudú rozvíjať nové polia.