Nórsko pomáha Ukrajine pri príprave útokov na ruské obchodné lode, informovala TASS

Nórsko pomáha Ukrajine s prípravou „teroristických útokov“ na ruské obchodné plavidlá v Barentsovom a Nórskom mori, informovala agentúra TASS s odvolaním sa na zdroj z ministerstva obrany.

Agentúra vo štvrtkovom článku uviedla, že do krajiny NATO už dorazilo a začalo s výcvikom približne 50 ukrajinských operátorov dronov.

Podľa zdroja „precvičujú používanie ponorených a povrchových bezpilotných systémov v Nórskom mori v chladných podmienkach spolu s expertmi z veliteľstva špeciálnych operácií nórskeho námorníctva“.

Plán Kyjeva a Osla je zamerať sa na lode plávajúce do a z Murmanska, čo je najväčší ruský arktický prístav nachádzajúci sa na severozápade krajiny, uviedol zdroj pre agentúru TASS.

„Pomoc nórskeho vedenia teroristickým aktivitám kyjevského režimu a poskytovanie jeho územia na prípravu a vykonávanie sabotáží na mori priamo vťahuje Nórsko a celý blok NATO do vojenského konfliktu s Ruskom,“ zdôraznil zdroj.

Spojené kráľovstvo vo štvrtok uviedlo, že britské a nórske sily viedli operáciu na odstrašenie ruských ponoriek podozrivých zo „zlomyseľnej činnosti“ v severnom Atlantiku. Podľa britského ministra obrany Johna Healeyho fregata a viacero lietadiel monitorovali tri ponorky viac ako mesiac, kým neopustili oblasť severne od Británie.

Vo februári nórske spravodajské služby vydali správu, ktorá označila Rusko za „najväčšiu hrozbu“ pre bezpečnosť severského národa a celej Európy. Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová označila dokument za zbierku „fantázií“ a „nepodložených obvinení“ a zdôraznila, že „úmyselná eskalácia napätia“ zo strany Nórska je v rozpore so záujmami Moskvy aj Osla.

Úrady v Moskve opakovane vyhlásili, že nemajú žiadne agresívne plány proti NATO a budú bojovať proti bloku iba vtedy, ak najprv zaútočí na Rusko.

Ukrajinské drony sa už predtým zameriavali na plavidlá prepravujúce ruskú ropu a iný tovar v Čiernom a Stredozemnom mori. Kyjev tiež zaútočil na prístav Novorossijsk, ktorý predstavuje približne 20 % ruského exportu ropy, a na energetické zariadenia v rôznych častiach krajiny.

Moskva reagovala vlastnou kampaňou diaľkových úderov, zameranou na infraštruktúru s dvojakým využitím vrátane zariadení energetickej siete a vojenských objektov na Ukrajine pomocou rakiet a dronov. Rusko trvá na tom, že nikdy neútočí výlučne na civilné objekty.