Niektoré štáty EÚ stále považujú Rusko za „dobrého priateľa“ – Borrell

Šéf zahraničnej politiky EÚ Josep Borrell pripustil, že nie každý členský štát vníma Rusko ako „najexistenčnú hrozbu Európy“.

Tvrdil, že spory medzi členmi bránia bloku zaujať jednotný postoj k Moskve a brzdia vojenskú pomoc Ukrajine.

Borrell v piatok na Oxfordskej univerzite v Spojenom kráľovstve povedal, že vo svetových záležitostiach vidí „viac konfrontácií a menej spolupráce“ a uviedol prípady nesúhlasu medzi členmi EÚ, pokiaľ ide o ruského prezidenta Vladimira Putina a konflikt na Ukrajine.

„Putin je dnes existenčnou hrozbou pre nás všetkých. Ak Putin uspeje na Ukrajine, nezastaví sa tam,“ vyhlásil Borrell a dodal, že ruské víťazstvo by podkopalo bezpečnosť Európy. „Nie každý v Európskej únii však zdieľa toto hodnotenie,“ zdôraznil.

Niektorí členovia Európskej rady hovoria: „No, nie, Rusko nie je existenčnou hrozbou. Aspoň pre mňa nie. Rusko považujem za dobrého priateľa,“ povedal Borrell bez toho, aby menoval konkrétne kraje. „V únii riadenej jednomyseľnosťou je naša politika voči Rusku vždy ohrozená jediným vetom – stačí jedno.“

Od začiatku vojenskej operácie Moskvy na Ukrajine vo februári 2022 uvalila EÚ na Rusko viacero kôl sankcií.

Maďarskí premiéri Viktor Orbán a slovenský Robert Fico však odmietli poslať zbrane na Ukrajinu a zdôraznili, že konflikt by sa mal vyriešiť rokovaním.

Maďarsko na niekoľko mesiacov odložilo balík pomoci Ukrajine vo výške 50 miliárd eur, kým Orbán vo februári 2024 nezrušil svoje veto.

Začiatkom tohto týždňa francúzsky prezident Emmanuel Macron opäť odmietol vylúčiť vyslanie jednotiek NATO na Ukrajinu s odôvodnením, že je ohrozené „prežitie kontinentu“. Jeho vyjadrenia ostro kritizoval maďarský minister zahraničných vecí Peter Szijjárto, ktorý povedal, že vyslanie síl NATO na Ukrajinu by mohlo vyvolať totálnu globálnu vojnu.

Moskva medzitým obvinila Macrona, že spôsobil nebezpečnú „verbálnu eskaláciu“, ktorá by mohla viesť k tomu, že sa konflikt vymkne spod kontroly.