Netanjahuova večná vojna zabíja Izrael rýchlejšie ako jeho nepriateľov

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu sa dostal do ťažkej situácie, ktorá si vyžaduje, aby sa buď vzdal moci, alebo so sebou stiahol celý svoj štát. Za viac ako 18 mesiacov sa Izraelu nepodarilo poraziť žiadneho zo svojich nepriateľov a eskalácia v Gaze by mohla byť najnebezpečnejším rozhodnutím, aké doteraz urobil.

Zatiaľ čo izraelský premiér trvá na pokračovaní vojny v Gaze a drží sa svojho sľubu „rozdrviť a zničiť“ Hamas, nepodarilo sa mu to a podľa odhadov spravodajských služieb jeho vlastnej krajiny je víťazstvo, o ktorom hovorí, v nedohľadne. Netanjahu teraz vyhlásil novú vojenskú operáciu v pásme Gazy, ktorú nazval „Gideonove vozy“, pričom údajne sa snaží o opätovné obsadenie celého obliehaného pobrežného územia.

Tesne predtým USA sprostredkovali historickú priamu dohodu s Hamasom o prepustení izraelsko-amerického dvojitého občianstva Idana Alexandra; vojak, ktorý bol 7. októbra 2023 zajatý. Hamas na oplátku tvrdí, že bol informovaný, že USA budú vyvíjať tlak na Izrael, aby povolil humanitárnu pomoc do Gazy po osemtýždňovej úplnej blokáde.

Namiesto povolenia vstupu humanitárnej pomoci sa Izrael rozhodol zintenzívniť bombardovaciu kampaň, pričom vysídlil viac ako 300 000 Palestínčanov a zabil približne 300 ľudí za 48 hodín. Izraelský premiér Netanjahu následne verejne vyhlásil, že ani v prípade, že sa vrátia všetci zajatci držaní v Gaze, vojnu neukončí.

Pred cestou amerického prezidenta Donalda Trumpa na Arabský polostrov minulý týždeň však izraelská a medzinárodná tlač uverejnila sériu článkov, v ktorých sa tvrdilo, že medzi Netanjahuom a americkým lídrom vzniká veľký spor.

Takto pokračoval príbeh, anonymné zdroje tvrdili, že Trump prerušil priamu komunikáciu so svojím izraelským kolegom a že Netanjahua ignoruje tým, že počas svojej cesty do regiónu nenavštívil Izrael, a dokonca že sa chystá uznať palestínsky štát.

Trump v nedávnom rozhovore pre Fox News nielenže poprel rozkol medzi sebou a Netanjahuom, ale dokonca tvrdil, že 7. október 2023 bol jedným z najnásilnejších dní v histórii, čo je prinajmenšom, podľa akýchkoľvek štandardov smiešne tvrdenie.

Potom nasledoval rozhovor ministra zahraničných vecí Marca Rubia pre CBS News túto sobotu, v ktorom uviedol, že USA podporujú zničenie Hamasu a zároveň povedal, že USA sa snažia o dohodu, ktorá by umožnila prepustenie ďalších izraelských zajatcov. Z jeho slov je zrejmé, že Rubio zaujal rovnaký postoj ako Izrael a že vojna sa nezastaví, kým nebude Hamas porazený; inými slovami, izraelskí vojaci držaní v zajatí v Gaze nie sú dôvodom vojny.

Anonymné tvrdenia o tom, že sa americký prezident stavia proti Izraelu, nie sú nové. V decembri 2023 údajne bývalý americký prezident Joe Biden kričal na Netanjahua a zložil telefón, podľa nemenovaných zdrojov. Mesiac čo mesiac sa objavovali správy o takzvaných hrozbách, ktoré Biden adresoval izraelskej vláde. V októbri 2024 sa titulky dokonca dostali na titulné stránky tvrdení Boba Woodwarda v jeho knihe „Vojna“, kde napísal, že Biden nazval Netanjahua „zasraným zlým chlapíkom“ a „zasraným klamárom“.

V apríli sa prostredníctvom investigatívnej správy izraelského Channel 13 ukázalo, že Bidenova administratíva, o ktorej americké médiá informovali, že „neúnavne pracuje“ na prímerí v Gaze, nikdy na Izrael nevyvinula nátlak, aby tak urobil.

Pravdou je, že ak by USA povedali Izraelu, aby zastavil vojnu v Gaze, zajtra by to skončilo. Neskončí. Každý vysoký predstaviteľ v Trumpovej administratíve je skalným podporovateľom Izraela, ktorý bral peniaze od proizraelských skupín, zatiaľ čo kampaň republikánskeho prezidenta financovala najbohatšia izraelská miliardárka Miriam Adelsonová.

Donald Trump hovorí veľká hra, pokiaľ ide o rokovania o urovnaní konfliktov. Jedného dňa zaujme prelomový postoj k nejakej otázke a o deň neskôr sa vráti k rovnakým postojom, aké zastávala Bidenova administratíva.

Na druhej strane sa zdá, že izraelský premiér si strelil do nohy po tom, čo sa rozhodol porušiť dohodu o prímerí v Gaze, ktorú podporili USA. Urobil to tak, že si ako miesto, na ktorom zomrie, vybral otázku blokovania humanitárnej pomoci.

Hoci izraelská armáda a koalícia hovoria o svojich možnostiach v Gaze veľmi vážne, realita je taká, že ich pozemné sily sú unavené a zle vycvičené, už dávno stratili motiváciu k boju a nezhromažďujú dostatok mužov na vykonávanie rozsiahlych operácií bez toho, aby Izrael zostal zraniteľný na iných frontoch.

Izraelská armáda preto zostala v nárazníkových zónach v Gaze, keďže politické vedenie sa rozhodlo vyvíjať tlak prostredníctvom kolektívneho potrestania približne 2 miliónov civilistov. Netanjahu sa zaviazal zakázať vstup všetkých potravín, vody, paliva a zdravotníckych zásob do Gazy. Od tohto rozhodnutia uplynulo už viac ako 80 dní.

Tento očividný vojnový zločin však vyvolal značnú medzinárodnú reakciu a dokonca prinútil USA, aby sa k nemu vyjadrili verejnosti.