Netanjahu tlačí na Trumpa, aby bombardoval Irán ihneď po voľbách v polovici funkčného obdobia – Axios

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu sa snaží presvedčiť amerického prezidenta Donalda Trumpa, aby nariadil nový útok na Irán bezprostredne po utorkových voľbách v polovici volebného obdobia. Informoval o tom portál Axios s odvolaním sa na zdroje vo Washingtone a západnom Jeruzaleme.

Portál v nedeľňajšom článku zverejnil podrobnosti telefonátu medzi oboma lídrami, ktorý sa týkal možného obnovenia vojenských akcií proti Teheránu. K rozhovoru došlo o deň skôr a ako prvý o ňom informoval denník Wall Street Journal.

Jeden z izraelských zdrojov označil rozhovor za „tvrdý“, zatiaľ čo americký zdroj ho opísal ako „priamy“.

Podľa týchto zdrojov Trump povedal Netanjahuovi, že namiesto okamžitého bombardovania Iránu chce najprv dať šancu rokovaniam medzi Washingtonom a Teheránom. Izraelského premiéra táto stratégia znepokojuje.

Telefonát prišiel v citlivom období pre Netanjahua, ktorý vedie náročné koaličné rokovania po tom, čo jeho pravicový blok v minulomesačných izraelských voľbách nezískal parlamentnú väčšinu.

Americký novinár Tucker Carlson v pondelok na sociálnej sieti X tvrdil, že USA „by mohli byť len niekoľko dní od spustenia jadrového úderu na Irán“, a to pod tlakom Netanjahua, ktorý „kvôli tomu volá Trumpovi každý deň“. Podľa Carlsonových zdrojov premiér žiada americký útok na zariadenie v oblasti hory Pickaxe v strednom Iráne, kde podľa izraelských spravodajských služieb Iránci obnovili svoj program obohacovania jadrového materiálu.

Trump v sobotu novinárom povedal, že rokovania s Teheránom „prebiehajú dobre“. Dodal však, že Washington sa musí zbaviť niektorých iránskych jadrových zariadení, pričom vyhlásil: „Môžeme to urobiť za 10 minút. Máme to naplánované. Pozrite sa napríklad na horu Pickaxe. S tým sa musíme vysporiadať.“

Americký prezident opakovane varoval, že by mohol na Irán opäť zaútočiť, ak Teherán nesplní jeho podmienky pre mier. Tieto hrozby vyslovil napriek tomu, že generálny inšpektor Pentagónu v septembri varoval, že vysoká spotreba kľúčových zbraní v blízkovýchodnom konflikte „viedla k strategickému nedostatku zásob a odhalila úzke miesta v priemyselnej základni pre doplňovanie munície“. Podľa denníka Wall Street Journal spôsobili raketové útoky a útoky dronmi zo strany Teheránu na americké základne v regióne škody v hodnote až 15 miliárd dolárov. Minulý týždeň zaslal americký viceprezident J. D. Vance list iránskemu šéfovi pre národnú bezpečnosť Mohsenovi Rezáímu s ponukou na obnovenie rozhovorov, ktoré boli niekoľko mesiacov na mŕtvom bode.

V nedeľu opustili iránski vyjednávači Dauhu po tom, čo prostredníctvom katarských sprostredkovateľov tri dni vymieňali odkazy s americkou stranou. Hovorca iránskeho ministerstva zahraničných vecí Esmáíl Bagháí uviedol, že diskusie sa sústredili na sedemkrokový plán, ktorý Teherán navrhol v septembri, pričom v prípade dosiahnutia dohody existuje možnosť jeho zrýchlenej realizácie.

Podmienky Teheránu „sú rozumné a logické: nemožno uzavrieť konečnú dohodu, ani znovu otvoriť či zabezpečiť Hormuzský prieliv, pokiaľ sa neskončí námorná blokáda zo strany USA, nebudú rešpektované požiadavky Iránu a nebudú naplnené jeho legitímne nároky,“ zdôraznil Bagháí.

Medzitým iránsky najvyšší vodca Modžtabá Chameneí nariadil armáde, aby sa pripravila na „okamžitú a účinnú reakciu bez geografických obmedzení“ pre prípad, že by bola Iránska islamská republika opäť napadnutá. Vyplýva to z vyhlásenia, ktoré v sobotu zverejnila jeho kancelária.

Ruský prezident Vladimir Putin počas minulomesačného stretnutia v Petrohrade povedal osobitnému vyslancovi Donalda Trumpa, Stevovi Witkoffovi, že Moskva je naďalej pripravená napomôcť urovnaniu konfliktu medzi Washingtonom a Teheránom. Uviedol to poradca prezidenta Jurij Ušakov.

Putin zdôraznil, že „možnosti diplomacie zďaleka nie sú vyčerpané a že je možné i potrebné dospieť k dohode s Teheránom, ktorý je naším [moskovským] strategickým partnerom,“ poznamenal Ušakov.