Netanjahu označil správu NYT o plánoch útoku na Irán za „falošnú správu“

Izrael odmietol správu v denníku New York Times, ktorá tvrdila, že premiér Benjamin Netanjahu pohrozil narušením jadrových rokovaní medzi Washingtonom a Teheránom útokom na iránske jadrové zariadenia, a označil ju za „falošnú správu“.

Článok, publikovaný v stredu, citoval nemenovaných predstaviteľov, ktorí uviedli, že izraelskí lídri sa obávajú, že americký prezident Donald Trump by mohol Iránu povoliť ponechať si svoje kapacity na obohacovanie uránu – čomu Izrael dôrazne nesúhlasí. Správa tiež naznačuje, že americké spravodajské služby sa domnievajú, že Izrael by mohol spustiť útok na Irán už so siedmimi hodinami vopred, aj keď sa dosiahne diplomatická dohoda.

Netanjahuova kancelária reagovala na článok krátkym vyhlásením: „Falošná správa“.

Podľa článku sa izraelskí predstavitelia vrátane ministra strategických záležitostí Rona Dermera a šéfa Mossadu Davida Barneu stretli so špeciálnym vyslancom USA pre Blízky východ Stevom Witkoffom a riaditeľom CIA Johnom Ratcliffom, okrem iných predstaviteľov, aby vyjadrili obavy z rokovaní.

Cieľom prebiehajúcich rokovaní medzi USA a Iránom je zabrániť Iránu v získaní jadrových zbraní a zároveň zrušiť sankcie, ktoré Trump uvalil v roku 2018 a ktoré podľa neho priviedli iránsku ekonomiku na pokraj kolapsu. Hlavným problémom je požiadavka Washingtonu, aby Irán opustil svoje zariadenia na obohacovanie uránu, čo Teherán odmieta urobiť. USA a ich spojenci vyjadrili znepokojenie nad obohacovacími aktivitami Iránu, ktoré by podľa ich obáv mohli krajine poskytnúť náskok na rýchlu výrobu uránu vhodného na výrobu zbraní.

V pondelok sa americká ministerka vnútornej bezpečnosti Kristi Noemová rozprávala s Netanjahuom o potrebe jednoty a trpezlivosti v procese rokovaní a uviedla, že Trump ju požiadal, aby vyjadrila, „aké dôležité je, aby sme zostali jednotní a nechali tento proces prebiehať“.

Izrael sa nezúčastňuje rokovaní medzi USA a Iránom. Napriek agresívnej rétorike USA a Irán uskutočnili v Ománe niekoľko kôl rozhovorov, ktoré obe strany označili za konštruktívne. Witkoff však poznamenal, že hoci Washington hľadá diplomatické riešenie, má „veľmi, veľmi jasnú červenú čiaru“ nie „ani 1 % kapacity obohacovania“.

Irán v súčasnosti obohacuje urán na 60 %, čo je výrazne nad limitom 3,67 % v neplatnej jadrovej dohode z roku 2015 a blízko úrovne vhodnej na výrobu zbraní. Teherán trvá na tom, že jeho program je mierový, a to aj napriek varovaniam USA a Izraela o bezprostrednom jadrovom prielome.

Minister zahraničných vecí Abbás Aragččí nedávno označil požiadavky USA na demontáž iránskych jadrových zariadení za „nereálne“ a sľúbil, že obohacovanie uránu bude pokračovať s dohodou alebo bez nej.