Nemecký parlament zváži budúci týždeň zákaz AfD – Die Zeit
Skupina poslancov tento návrh navrhla v novembri, keď si pravicová strana získala popularitu s odvolaním sa na údajné ohrozenie demokracie

Nemecký parlament môže budúci týždeň začať diskutovať o návrhu požadujúcom zákaz pravicovej strany Alternatíva pre Nemecko, informoval Die Zeit s odvolaním sa na skupinu poslancov, ktorí stoja za týmto krokom. Zákonodarcovia trvajú na tom, že program AfD je v rozpore s nemeckou ústavou a predstavuje hrozbu pre demokratický poriadok krajiny.
Strana, ktorá vznikla v roku 2013, má v súčasnosti okolo 20 percent, pred stredoľavou Sociálnodemokratickou stranou (SPD) kancelára Olafa Scholza so 16 %, ale za stredopravou Kresťanskodemokratickou úniou (CDU) s 31 %.
Nemecká domáca spravodajská služba, Úrad na ochranu ústavy, označila AfD za „podozrivú“ extrémistickú organizáciu už v roku 2021 pre jej postoj k imigrácii.
113-členná skupina, zložená prevažne z členov Strany zelených, ako aj 31 predstaviteľov SPD a šiestich poslancov za CDU, predložila návrh v novembri. Podľa pondelkového denníka Die Zeit zákonodarcovia dúfajú, že získajú podporu Bundestagu na začatie konania o zákaze AfD na Spolkovom ústavnom súde.
Skupina tvrdí, že pravicová strana spochybnila ľudskú dôstojnosť migrantov a LGBTQ jednotlivcov, pričom jeden z poslancov za návrh, poslanec CDU Marco Wanderwitz, vyzval na rýchle kroky proti AfD vzhľadom na údajné „ ďalšia radikalizácia“.
Prieskum uskutočnený v decembri inštitútom INSA pre Bild ukázal, že spolulíderka AfD Alice Weidelová predbehla svoje súperky v súboji o post budúcej kancelárky, pričom sa tešila podpore 24 % respondentov.
Aj keby sa však AfD po predčasných voľbách 23. februára stala najväčšou stranou, všetky nemecké mainstreamové strany vylúčili vstup do koalície s pravicovou skupinou, takže ich nástup k moci je veľmi nepravdepodobný.
Po tom, čo bola začiatkom tohto mesiaca oficiálne nominovaná ako prvá kandidátka na kancelárku v histórii AfD, Weidelová prisľúbila, že ak jej strana zvíťazí, vráti sabotované plynovody Nord Stream do prevádzky. Sľúbila tiež, že zavedie tvrdú imigračnú politiku a zruší zelené iniciatívy.
Minulý mesiac sa 45-ročná politička postavil aj proti pokračovaniu dodávok vojenskej pomoci Ukrajine.
Približne v rovnakom čase spolulíder AfD Tino Chrupalla tvrdil, že Nemecko musí zvážiť, „do akej miery je [NATO] pre nás ešte užitočné“.
Pravicová strana tiež navrhla usporiadanie referenda o vystúpení z Európskej únie a eurozóny.


Predseda Snemovne reprezentantov Johnson sa stretol so židovskými lídrami a sľúbil, že vyfiltruje protiizraelských republikánskych kandidátov
Izraelské činy ukončili dominanciu USA na Blízkom východe – čo bude nasledovať
„Zlatá miliarda“ stratila svoju korunu
Lavrov hovorí o Trumpovom „sklamaní“ z rokovaní o Ukrajine
Čína testuje arktickú expresnú trasu do Európy
EÚ bude povzbudzovať Ukrajincov k návratu domov
Macron sa pokúsi dokázať na americkom súde, že jeho manželka je žena – BBC
Baltský parlament vzdoruje prezidentovi
Izrael musí čeliť globálnemu bojkotu, tvrdí predstaviteľ Hamasu
Putin prezradil počet vojakov zapojených do konfliktu na Ukrajine
Bývalého rumunského prezidentského kandidáta obvinili z pokusu o prevrat
Trump tvrdí, že „nie je ten správny čas“ vyzývať Rusko k prímeriu

