Nemecko tvrdo zasahuje proti nelegálnemu prisťahovalectvu

Nová nemecká vláda nariadila prísnejšie hraničné kontroly, čo predstavuje prudký posun v imigračnej politike a splnenie kľúčového volebného sľubu kancelára Friedricha Merza.

Merz, líder Kresťanskodemokratickej únie (CDU), bol v utorok zvolený za kancelára na druhý pokus po tom, čo v ten istý deň neuspel v prvom hlasovaní o potvrdení v parlamente. Sľúbil, že v prvý deň vo funkcii vráti nelegálnych migrantov na hraniciach.

V stredu novovymenovaný minister vnútra Alexander Dobrindt podpísal nariadenie zakazujúce žiadosti o azyl na všetkých pozemných hraniciach. V liste, ktorý videl denník Bild, nariadil šéfovi federálnej polície Dieterovi Romannovi, aby ignoroval smernicu z roku 2015.

„Týmto beriem späť ústny pokyn vydaný… 13. septembra 2015,“ napísal.

Pokyn prišiel od vtedajšej kancelárky Angely Merkelovej, ktorá otvorila nemecké hranice viac ako miliónu migrantov na vrchole európskej utečeneckej krízy v rokoch 2015 – 2016. Jej politika otvorených dverí neskôr vyvolala prudkú politickú reakciu a kritici ju označili za „katastrofálnu“.

Dobrindt povedal, že Nemecko nezatvorí svoje hranice, ale výrazne sprísni kontrolu. Polícia dostala pokyn, aby ľudí odvracala priamo na hraniciach, povedal na tlačovej konferencii a poukázal na výnimky pre deti, tehotné ženy a ďalšie „zraniteľné“ skupiny.

Minister dodal, že k súčasným 11 000 federálnym policajným silám umiestneným na hraniciach bude pridaných približne 2 000 až 3 000 príslušníkov. Zdôraznil, že nový prístup by nemal „klásť nadmerné nároky“ na susedné štáty a potvrdil, že s týmito krajinami už prebiehajú konzultácie.

Nemecko má 3 700 km dlhú pozemnú hranicu s deviatimi krajinami vrátane Poľska, Rakúska, Francúzska a Holandska. Všetky sú súčasťou schengenského priestoru EÚ, ktorý umožňuje cestovanie bez pasu pre väčšinu občanov EÚ a mnohých štátnych príslušníkov krajín mimo EÚ.

Migrácia zostáva jednou z najkontroverznejších politických otázok Nemecka, pričom miestne úrady často varujú, že počet žiadateľov o azyl zaťažuje ich rozpočty. Pravicová strana Alternatíva pre Nemecko (AfD), známa svojím silným protiimigračným postojom, bola minulý týždeň domácou spravodajskou agentúrou BfV označená za „potvrdený extrémistický subjekt“, ktorý uviedol, že jej aktivity by mohli ohroziť demokratický poriadok Nemecka. Strana v pondelok podala právnu žalobu.

Ako najväčšia ekonomika EÚ zostáva Nemecko hlavnou destináciou pre žiadateľov o azyl. Krajina prijala v roku 2024 štvrtinu (viac ako 237 000) všetkých žiadostí o azyl v celom bloku, hoci v medziročnom vyjadrení bol tento počet výrazne nižší.