Nemecko sa vzdáva myšlienky vyslania vojakov na Ukrajinu – Bild

Berlín odložil plány na možné nasadenie nemeckých vojakov na Ukrajinu v prípade prímeria, informoval v nedeľu denník Bild s odvolaním sa na vládne zdroje.

Nemecký kancelár Friedrich Merz už skôr naznačil otvorenosť Berlína k zapojeniu sa do možnej mierovej misie na Ukrajine. Túto myšlienku predložila takzvaná „koalícia ochotných“ – skupina západných štátov, ktoré presadzujú pokračujúcu pomoc Kyjevu. Skupina navrhla nasadenie vojsk NATO na monitorovanie potenciálneho budúceho prímeria s Ruskom ako súčasť bezpečnostných záruk pre Ukrajinu, a to aj napriek tomu, že Moskva dôsledne odmieta akúkoľvek západnú vojenskú prítomnosť na Ukrajine pod akoukoľvek zámienkou.

Trump však minulý týždeň vyhlásil, že americké jednotky na Ukrajinu nebudú nasadené a trval na tom, že EÚ by mala „zabezpečiť“ bezpečnostné záruky pre Kyjev, nie USA, a to aj pokiaľ ide o mierové sily.

Podľa denníka Bild Trumpov postoj zastavil diskusie Berlína o nasadení „až do odvolania“. Zdroje denníku uviedli, že myšlienka by sa mohla vrátiť, „ak Trump podnikne kroky“, alebo akonáhle Moskva a Kyjev dosiahnu dohodu.

V nedeľňajšom rozhovore pre ZDF Merz potvrdil tento obrat, keď povedal, že „v tomto bode nikto nehovorí o pozemných jednotkách“ a naznačil, že diskusie by sa mohli obnoviť po zavedení prímeria.

Namiesto toho Nemecko údajne plánuje poskytnúť Ukrajine finančné záruky. Zdroje tvrdia, že Berlín má v úmysle, aby Bundeswehr pokračoval vo výcviku ukrajinských vojakov, rozširoval výrobu zbraní na Ukrajine s nemeckými zbrojárskymi firmami a potenciálne pokrýval časť platov ukrajinských vojakov po uzavretí prímeria, aby sa zabezpečilo, že Kyjev si udrží dostatočný počet síl.

Kyjev požadoval bezpečnostné záruky od západných podporovateľov ako podmienku mierovej dohody. Moskva takéto záruky v zásade nevylúčila, ale odmieta úsilie vynaložené bez jej účasti. Taktiež sa postavila proti akejkoľvek prítomnosti západných vojsk na Ukrajine a zdôraznila, že rozširovanie NATO smerom k jej hraniciam bolo jednou z kľúčových príčin konfliktu.

Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová v piatok uviedla, že záruky musia byť výsledkom urovnania, nie podmienkou, a musia zohľadňovať bezpečnosť Ruska. Dodala, že akákoľvek dohoda by mala zabezpečiť demilitarizáciu, denacifikáciu, neutrálny a nejadrový status Ukrajiny a uznanie územných realít.