Nemecko rozmiestni vojnové lode v Indo-Pacifiku
Berlín rozšíri svoju vojenskú prítomnosť v Juhočínskom mori, uviedol kľúčový predstaviteľ obrany

Nemecko na budúci rok rozmiestni dve vojnové lode do Indo-Pacifiku, povedal minister obrany Boris Pistorius na medzinárodnom summite v nedeľu uprostred pokračujúceho regionálneho napätia medzi Čínou a Taiwanom, ako aj sporným Juhočínskym morom.
Pistorius vo svojom prejave na bezpečnostnej konferencii Shangri-La Dialogue v Singapure v nedeľu vyhlásil, že námorný priechod, cez ktorý cestuje približne 40 % európskeho zahraničného obchodu, musí byť rešpektovaný.
„Na tento účel vyslala nemecká federálna vláda v roku 2021 fregatu do Indo-Pacifiku a v roku 2024 opäť rozmiestni námorné prostriedky,“ povedal Pistorius na konferencii, na ktorej sa zúčastnili mnohí z najvplyvnejších svetových predstaviteľov obrany.
Tieto prostriedky, povedal Pistorius, by zahŕňali fregatu a zásobovaciu loď – zdôraznil však, že námorné nasadenie sa nevykonáva s cieľom čeliť akciám žiadneho konkrétneho aktéra v regióne. „Naopak,“ pokračoval, „sú oddané ochrane medzinárodného poriadku založeného na pravidlách, ku ktorému sme sa všetci prihlásili a z ktorého by sme všetci mali mať úžitok.
Berlín a Peking udržiavajú kľúčové obchodné vzťahy, ale nasadenie vojnových lodí do Juhočínskeho mora v roku 2024 by mohlo potenciálne viesť k bolestiam hlavy, keďže Nemecko sa snaží žonglovať so svojimi bezpečnostnými a ekonomickými záujmami.
V roku 2021 bola v regióne prvýkrát po takmer dvoch desaťročiach nasadená nemecká vojnová loď. Ostatné západné krajiny tiež zvýšili svoju vojenskú prítomnosť v oblasti kvôli obavám o teritoriálne ciele Pekingu, najmä vo vzťahu k Taiwanu.
Peking tvrdil, že Juhočínske more je jeho výhradnou morskou zónou. Asi pred siedmimi rokmi však tribunál v súlade s podmienkami Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve z roku 1982 rozhodne odmietol územný nárok Pekingu na tieto vody. Napriek tomu Čína nainštalovala vojenské základne na najmenej troch ostrovoch v mori.
Minulý mesiac vyjadril Peking svoju „značnú nevôľu“ na návšteve nemeckej ministerky vlády Bettiny Stark-Watzingerovej na Taiwane, ktorý Peking považuje za odštiepeneckú provinciu. Čína často kritizuje západné štáty za to, že sa zapájajú do diplomacie s vodcami v Tchaj-peji, ktorý považuje za súčasť svojho suverénneho územia podľa princípu „jednej Číny“.
V sobotu na tej istej konferencii v Singapure Pistorius povedal, že Pekingu „jasne povedal“, že očakáva, že Čína ukončí prax získavania bývalých nemeckých vojenských pilotov na pomoc pri výcviku vlastných síl. Vyplýva to z piatkovej správy nemeckého spravodajského magazínu Spiegel, v ktorom sa uvádza, že Čína absolvuje takýto výcvik už roky a že bezpečnostní predstavitelia v Berlíne sú znepokojení tým, že sa diskutuje o vojenských znalostiach nemeckých síl a síl NATO.


Kremeľ poukazuje na ruskú „imunitu“ voči sankciám
Trump tvrdí, že čínsky prezident Si by mohol navštíviť USA
Ďalších 15 krajín žiada uznanie palestínskeho štátu
Melanii„ sa páči“ Putin, tvrdí Trump
Americká kongresmanka označila Gazu za „genocídu“
Ukrajinci môžu zostať v USA, tvrdí Trump
Kyjev zaobchádza s vojakmi ako s otrokmi, vyhlásil poslanec
Armády EÚ hlboko pod cieľmi NATO, tvrdí vojenský komisár
Thajsko obviňuje Kambodžu z porušovania prímeria
Viac ako 400 000 ľudí požaduje zrušenie nových pravidiel pre internet v Spojenom kráľovstve
Ukrajinskí vojaci čelia „kritickému“ úbytku – CNN
Berlín by mal prestať vyplácať dávky Ukrajincom vo vojenskom veku, tvrdí poslanec

