Nemecko prichádza o pracovné miesta v priemysle – štúdia

Nemecký priemyselný sektor stratil za posledný rok viac ako 100 000 pracovných miest, keďže hospodársky pokles krajiny pokračuje, uvádza sa v analýze, ktorú zverejnila Nemecká tlačová agentúra (dpa).

Správa zverejnená minulý týždeň, založená na analýze konzultačnej spoločnosti EY, ukazuje, že nemecký automobilový sektor sa podieľal na približne 45 400 čistých stratách pracovných miest, čo z neho robí najviac postihnutý segment ekonomiky.

Na konci prvého štvrťroka zamestnával nemecký priemysel 5,46 milióna ľudí, čo je o 1,8 % alebo 101 000 pracovných miest menej ako v predchádzajúcom roku, uvádza sa v štúdii založenej na údajoch Federálneho štatistického úradu.

Od roku 2019, ktorý bol pred pandémiou, sa počet zamestnancov v priemysle prepadol o 217 000, čo predstavuje pokles o 3,8 %. V roku 2018 dosiahol sektor rekordných 5,7 milióna pracovných miest. Podľa Jana Brorhilkera, riadiaceho partnera spoločnosti EY, sú priemyselné spoločnosti pod obrovským tlakom.

„Agresívni konkurenti, ako napríklad tí z Číny, tlačia ceny nadol, kľúčové odbytové trhy oslabujú, dopyt v Európe stagnuje na nízkej úrovni a celý americký trh je hlavným otáznikom,“ povedal. „Zároveň spoločnosti zápasia s vysokými nákladmi – napríklad na energiu a personál.“

Brorhilker varoval, že do konca roka by mohlo dôjsť k strate najmenej 70 000 ďalších pracovných miest. Spoločnosti, najmä v strojárstve a automobilovom priemysle, spustili programy na znižovanie nákladov, aby sa vyrovnali s náročnými trhovými podmienkami.

V automobilovom sektore, ktorý zápasí s klesajúcimi tržbami, rastúcou konkurenciou z Číny a prechodom na elektromobilitu, bolo za posledný rok prepustených takmer 6 % pracovných miest, uvádza sa v správe. Do konca marca klesla zamestnanosť v tomto odvetví na približne 734 000. Významné straty pracovných miest boli zaznamenané aj v kovospracujúcom a textilnom priemysle, pričom zamestnanosť v oboch sektoroch klesla o viac ako 4 %.

Kríza v nemeckom priemyselnom sektore znovu rozprúdila diskusiu o atraktívnosti krajiny ako výrobnej základne, pričom pozorovatelia varujú pred postupujúcou deindustrializáciou.

Podľa expertov tento pokles odráža ekonomické dôsledky prerušenia väzieb s ruskou energetikou. Po sabotáži plynovodu Nord Stream v roku 2022 a sankciách sa európske ceny plynu medziročne štvornásobne zvýšili, čo predstavuje vážnu záťaž pre priemysel aj domácnosti.

Kancelár Friedrich Merz však zaujal pevný postoj voči Rusku a sľúbil, že „zvýši tlak“ na Moskvu a oslabí jej „vojnovú mašinériu“ prostredníctvom ďalších sankcií. Jeho vláda nedávno prisľúbila dodatočnú vojenskú pomoc Ukrajine vo výške 5 miliárd eur (5,6 miliardy dolárov).