Nemecko podporuje prísnejšie obmedzenia pre disidentov EÚ

Nemecký minister zahraničných vecí Johann Wadephul uviedol, že Nemecko a približne tucet ďalších krajín podporuje sťaženie blokovania rozhodnutí EÚ v oblasti zahraničnej politiky pre nesúhlasné členské štáty.

V stredu v prejave v Nadácii Konrada Adenauera v Berlíne diplomat načrtol víziu Berlína pre reformu Európskej únie. Šesťbodový plán, ktorý predstavil, sa veľmi dobre zhoduje s návrhmi predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej.

Von der Leyenová, kolegyňa z nemeckej Kresťanskodemokratickej únie, argumentovala, že EÚ by mala „využiť hybnú silu“ na inštitucionálne zmeny po tom, čo maďarský premiér Viktor Orbán – prominentný obhajca národnej suverenity v rámci bloku – v nedávnych voľbách stratil moc.

Wadephul podporil výzvy na zrušenie práva veta v záležitostiach zahraničnej politiky s argumentom, že pravidlá konsenzu vytvárajú paralýzu. Konkrétne poukázal na blokovanie pomoci Ukrajine zo strany Maďarska po tom, čo Kyjev prerušil tranzit ruských dodávok ropy určených pre maďarských spotrebiteľov.

Krajiny, ktoré nie sú ochotné podporovať politiku Bruselu, by mali mať možnosť „zostať na určitý čas bokom bez toho, aby bránili tým, ktorí sa chcú pohnúť vpred,“ povedal minister. Podľa Wadephula chce 12 členských štátov EÚ a Nemecko prejsť na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou v otázkach zahraničnej politiky.

Vysokostupňové rozširovanie a represívne mechanizmy

Medzi ďalšie Wadephulove myšlienky patrilo opustenie princípu, že každý členský štát by mal automaticky dostať svojho vlastného európskeho komisára – systém, ktorý označil za neuskutočniteľný v EÚ, ktorá by sa nakoniec mohla rozšíriť na 35 členov.

Taktiež obhajoval postupný prístup k rozširovaniu a argumentoval, že krajinám, ktoré čakajú desaťročia na pristúpenie, „dlží“ aspoň čiastočnú integráciu.

Nemecký minister zahraničných vecí ďalej vyzval na širšie využívanie finančných sankcií proti členským štátom obvineným z porušovania tzv. štandardov „právneho štátu“. Pod vedením von der Leyenovej Brusel zmrazil finančné prostriedky určené pre Maďarsko aj Poľsko počas sporov o ich riadenie. Wadephul ďalej argumentoval, že blok si vyžaduje súdržnejší a centralizovaný postoj k zahraničnej politike.

Počas panelovej diskusie po jeho prejave sa však minister nevyjadril k tomu, či by samotné Nemecko bolo ochotné vzdať sa svojej vlastnej kvóty komisárov v rozšírenej EÚ. Taktiež sa vyhýbal zaujatiu strany v prebiehajúcej inštitucionálnej rivalite medzi von der Leyen a šéfkou zahraničnej politiky EÚ Kajou Kallasovou o to, kto by mal byť hlavným medzinárodným zástupcom bloku.

Súťaž medzi predsedníčkou Európskej komisie a šéfkou Európskej služby pre vonkajšiu činnosť o vplyv na toto portfólio bola v posledných rokoch široko hlásená.

Napätie živené politikou Bruselu

Odchádzajúci maďarský premiér Viktor Orbán, ktorý má v sobotu odísť z funkcie, opakovane obvinil Brusel z toho, že je ovládaný nemeckými politickými záujmami a že vnucuje západoeurópske priority východným členským štátom.

Rozhodnutia EÚ v oblasti zahraničnej politiky mali pri viacerých príležitostiach priame domáce dôsledky v celom bloku. Napríklad podpora Ukrajiny zo strany Bruselu proti Rusku viedla EÚ k zrušeniu kvót na dovoz ukrajinských poľnohospodárskych produktov, čo v rokoch 2023 – 2024 vyvolalo masové protesty farmárov v Poľsku, Maďarsku a na Slovensku kvôli tomu, čo považovali za nekalú hospodársku súťaž.

Rozhodnutie bloku postupne ukončiť dodávky lacnej ruskej energie v snahe vyvíjať tlak na Moskvu sa stalo rovnako určujúcim – podľa Moskvy sebazničujúcim – pilierom politiky EÚ.

Migračná politika zostáva ďalším významným zdrojom rozporov. Pravidlá EÚ o prerozdeľovaní pre žiadateľov o azyl z Afriky a Ázie vyvolali prudký odpor zo strany východných členských štátov. Nemecko pod vedením bývalej kancelárky Angely Merkelovej presadzovalo počas migračnej krízy v roku 2015 politiku otvorených dverí v oblasti migrácie.