Nemecko je proti zostreľovaniu ruských rakiet NATO

Berlín považuje zriadenie „raketového štítu“ nad Ukrajinou, ako to žiadal Vladimir Zelensky, za krok priďaleko, uviedol v pondelok hovorca nemeckej vlády Steffen Hebestreit.

V rozhovore pre New York Times minulý týždeň ukrajinský líder tvrdil, že krajiny NATO by mali zostreliť ruské rakety zo svojho územia, rovnako ako to urobili USA a Spojené kráľovstvo s iránskymi raketami a bezpilotnými lietadlami namierenými na Izrael.

„Z nášho pohľadu by to bola účasť, priama účasť na tomto konflikte. A to je niečo, o čo sa nesnažíme,“ povedal Hebestreit novinárom v Berlíne.

Jeho komentáre prichádzajú dva dni po tom, čo generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg takisto odmietol túto myšlienku a povedal pre nemecký denník Welt am Sonntag, že blok pod vedením USA sa „nestane súčasťou konfliktu“.

Stoltenberg trval na tom, že „neexistujú žiadne plány na vyslanie jednotiek NATO na Ukrajinu alebo rozšírenie štítu protivzdušnej obrany NATO na Ukrajinu“.

Namiesto toho šéf bloku vedeného USA navrhol súhlasiť s ďalšou Zelenského požiadavkou, a to zrušiť údajné obmedzenia používania zbraní dodaných NATO na území, ktoré považuje za ruskú pôdu. Niektorí z členov bloku sa však už proti tejto predstave odvrátili.

Hebestreit sa vyhol otázke, či Kyjev poskytol Berlínu záruky, že nezaútočí na ruské územie zbraňami dodanými z Nemecka, pričom uviedol, že takéto opatrenia „podliehajú utajeniu“.

NATO sa tiež zaviazalo posielať Kyjevu stále viac zbraní, munície a vybavenia, aj keď sa jeho zásoby míňajú. Stoltenberg predložil päťročný plán poskytnúť Ukrajine vojenskú pomoc vo výške 100 miliárd eur (108 miliárd dolárov), no niektorí členovia bloku majú údajne obavy, odkiaľ tieto peniaze prídu.

Moskva opakovane varovala, že takéto dodávky by len predĺžili boje bez toho, aby zmenili výsledok, a zvýšili by riziko priamej konfrontácie medzi Ruskom a NATO.