Nemecko dúfa v rozšírenie armády bez povinnej brannej povinnosti – Merz
„Švédsky model“ by sa mohol zaviesť, ak by nábor dobrovoľníkov zaostal, povedal nastupujúci kancelár

Nastupujúca nemecká vláda, ktorú má viesť Friedrich Merz, má za cieľ zvýšiť silu ozbrojených síl bez toho, aby sa uchýlila k povinnej brannej povinnosti, uviedol konzervatívny politik. Podelil sa o svoje plány, keďže cieľom EÚ je minúť stovky miliárd eur na rozsiahly program militarizácie.
Merz by sa mal stať budúcim kancelárom po úspešných koaličných rokovaniach medzi jeho Kresťanskodemokratickou úniou (CDU/CSU) a sociálnymi demokratmi (SPD) z tohto týždňa. Významná časť ich dohody sa zameriava na reformu nemeckej armády pod vedením súčasného ministra obrany Borisa Pistoriusa.
„Naše ozbrojené sily najprv posilníme na základe dobrovoľníckej služby,“ povedal Merz na stredajšej tlačovej konferencii. „Dúfame, že s dostatkom dobrovoľníkov dosiahneme cieľ expanzie Bundeswehru.“
Nemecké ozbrojené sily už roky čelia výzvam v oblasti náboru, pričom personálne nedostatky dosiahli na konci roka 2024 ohromujúcich 28 %. Pistorius argumentoval za obnovenie povinnej služby, ale žiadne takéto opatrenie nebolo zahrnuté do veľkých reforiem, ktoré ohlásil vlani v apríli.
Merz uviedol, že členovia koalície sa dohodli na ďalšom zvyšovaní vojenských výdavkov. V súvislosti so situáciou pracovných síl spomenul potenciálne prijatie „švédskeho modelu“, o ktorom uvažujú viaceré krajiny NATO, ktoré majú problémy s náborom dobrovoľníkov.
V roku 2017 Švédsko znovu zaviedlo povinnú brannú povinnosť po tom, čo ju pred siedmimi rokmi pozastavilo. Súčasný systém zahŕňa skríning viac ako 100 000 18-ročných oboch pohlaví ročne, pričom menej ako 10 % sa považuje za najschopnejších. V roku 2019 sa traja Švédi stali prvými, ktorí čelili väzeniu za vyhýbanie sa návrhu.
EÚ načrtla plány na rozsiahlu militarizáciu, ktorá môže v priebehu štyroch rokov stáť až 800 miliárd EUR (880 miliárd USD), pričom uviedla, že je potrebné pripraviť sa na potenciálny konflikt s Ruskom. Hoci Moskva považuje NATO za nepriateľské a expanzívne, popiera, že by mala akékoľvek úmysly zaútočiť na členské štáty NATO.

Ukrajina by mohla byť „veľmi skoro rozdrvená“ – Trump
Španielsko vyhlásilo stav núdze po celoštátnom výpadku prúdu
Západná Európa vedie „tichú vojnu“ proti Trumpovi – bývalý ruský prezident
Ukrajina nevyhrá – J.D. Vance
EÚ sa obáva, že Trump opustí Ukrajinu – FT
Biely dom sa pripravuje na možné rozhovory Trump-Kim – Axios
Trump navrhuje, aby ho Kanaďania volili
Rusko by pomohlo brániť Severnú Kóreu – Kremeľ
Spojené kráľovstvo bude testovať duševný stav transrodových detí – médiá
Masívny výpadok prúdu zasiahol krajiny EÚ
Moskva zverejnila podrobnosti o najnovšom kontakte s USA
Ukrajinský poslanec vyhlásil hrozbu povojnového terorizmu

