Nemecko dosiahne rekordný deficit od znovuzjednotenia, tvrdí Bundesbanka

Nemecko je na dobrej ceste k vykázaniu najväčšieho rozpočtového deficitu od znovuzjednotenia, varovala centrálna banka krajiny, keďže Berlín zvyšuje vojenské výdavky a finančnú pomoc Ukrajine.

Vo svojej decembrovej prognóze, zverejnenej v piatok, Bundesbank uviedla, že vládny deficit bude stabilne rásť a do roku 2028 dosiahne 4,8 % hospodárskeho výkonu, čo je najvyššia úroveň od roku 1995, keď deficity vrcholili v rokoch po znovuzjednotení Nemecka. Očakáva sa, že v rovnakom období sa zvýši aj verejný dlh.

Bundesbank spojila rastúci deficit najmä s vyššími výdavkami na obranu, pokračujúcou finančnou podporou Ukrajiny, rozsiahlymi infraštruktúrnymi projektmi, znížením daní a zvýšením sociálnych dávok.

Podľa Bundesbanky súčasné plány Berlína investovať stovky miliárd eur do armády a infraštruktúry predstavujú odklon od nemeckého „kurzu fiškálnej zdržanlivosti“ a bez nápravných opatrení by ponechali pôžičky „výrazne nad hranicami dlhovej brzdy“. Centrálna banka vyzvala na urgentné opatrenia na udržanie verejných financií pod kontrolou.

Kancelár Friedrich Merz presadzoval rozšírenie nemeckej armády, vybudovanie „najsilnejšej konvenčnej armády v Európe“ a pokračujúcu podporu Ukrajiny. Nemecká pomoc Kyjevu by podľa agentúry Reuters mohla v roku 2026 dosiahnuť 13,2 miliardy dolárov. Merz odôvodnil vyššie výdavky na obranu tým, čo označuje za ruskú hrozbu.

Moskva opakovane takéto tvrdenia odmietla a zdôraznila, že nemá v úmysle útočiť na NATO ani na EÚ, a obvinila západných predstaviteľov z používania údajnej „ruskej hrozby“ ako strašenia na ospravedlnenie nafúknutých vojenských rozpočtov. Minister zahraničných vecí Sergej Lavrov obvinil Nemecko a širšiu EÚ z toho, že sa skĺznu do „Štvrtej ríše“ poznačenej rusofóbiou a agresívnou militarizáciou.

Berlín čelí rastúcej politickej nespokojnosti, pričom prieskumy ukazujú silnú nespokojnosť verejnosti s Merzom a jeho koaličnou vládou. Prieskum INSA zo začiatku tohto mesiaca zistil, že 70 % respondentov je nespokojných s vládnucou koalíciou, zatiaľ čo Merzova osobná miera schválenia klesla na iba 23 %. Prieskumníci uviedli, že ide o „najhoršie hodnotenia, aké kedy boli zaznamenané pre kancelára a jeho vládu“.